Verzia z 12:03, 10. apríl 2009 upraviť Otm (diskusia \| príspevky) 11 608 editací d →‎Povojnové odbodbie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:15, 10. apríl 2009 upraviť vrátiť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací d typo Ďalšia úprava →
Riadok 8: Miesto úmrtia = [[Benešov]], [[Česká republika]] \| }} '''Ján Juraj Stanek''', známy aj ako '''Železný kapitán''' (*[[4. jún]] [[1900]], [[Hrušovany]] -– † [[17. február]] [[1996]] [[Benešov]], [[Česká republika]]), bol dôstojník československej a slovenskej armády. Veliteľ časti vojsk [[Druhá taktická skupina (počas SNP)\|2. taktickej skupiny]] počas [[Slovenské národné povstanie\|Slovenského národného povstania]]. == Život == Riadok 23: Po prechode povstalcov do hôr sa pripojil k vojakom 3. práporu [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR\|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády v ZSSR]] operujúcej v [[Nízke Tatry\|Nízkych Tatrách]]. Tam ho [[26. december\|26. decembra]] [[1944]] po boji s prepadovým oddielom [[Edelweiss]] pri [[Veľký Bok\|Veľkom Boku]] ťažko ranený a zajatý. Väčšine jeho jednotky sa podarilo uniknúť. Spolu s ním sa fašistom podarilo zajať aj 15 príslušníkov americkej a britskej vojenskej misie, spolu s niekoľkými slovenskými vojakmi. Stanek neskôr identifikoval jedného z dôstojníkov jednotky [[Edelweiss]] ako [[Ladislav Nižňanský\|Ladislava Nižňanského]]. Zajatcov najprv eskortovali do [[Polomka\|Polomky]]. Polomŕtveho Staneka medzi sebou niesli na 8 km ceste dvaja americkí seržanti. Neskôr bol spolu s ostatnými zajatcami premiestnený do [[Banská Bystrica\|Banskej Bystrice]], [[Brezno\|Brezna]] a následne do [[Bratislava\|Bratislavy]], kde boli vypočúvaní [[gestapo]]m i dôstojníkmi [[Waffen-SS]]. Výsluchov sa osobne zúčastnil i [[Josef Witiska]] a [[Hermann Höffle]]. Pri výsluchoch, na ktorých vyzradil mnoho z príprav povstania, ale predhodil Nemcom i niekoľko výmyslov. Od [[18. január]]a [[1945]] bol väznený na Gestape v [[Berlín]]e. Na základe jeho výpovede sa ho Nemci rozhodli nechať ~~na žive~~nažive, pre prípad súdneho procesu s Tisovou vládou, ktorú obvinil z účasti na povstaní. Bol [[5. apríl]]a [[1945]] odsúdený na trest smrti, ktorý sa mal vykonať v koncentračnom tábore [[Koncentračný tábor Flossenburg\|Flossenburg]]. Bol však prevezený do [[Niederdorf]]u v [[Tirolsko\|Tirolských]] [[Alpy\|Alpách]], kde sa nachádzal zvláštny tábor pre asi 150 dôležitých väzňov, spolu s ním sa tam nachádzal i [[Imrich Karvaš]] alebo bývalý náčelník nemeckého generálneho štábu [[Franz Halder]]. Vďaka prítomnosti Haldera skupinu zajatcov vyslobodila z rúk gestapa skupina nemeckých vojakov. Oslobodených odviedli k horskému jazeru jazeru [[Lago di Braies]], kde ich našla postupujúca americká armáda. Po ozdravujúcom pobyte na [[Capri]] sa stal Stanek náčelníkom štábu česko-slovenskej vojenskej misie v Taliansku, po návrate na Slovensko sa stal veliteľom divízie v [[Žilina\|Žiline]]. === Povojnové odbodbie ===

Ján Stanek: Rozdiel medzi revíziami