STS-51-L: Rozdiel medzi revíziami

== Hľadanie trosiek ==

Celkove 28 lodí a 13 lietadiel preskúmalo v priebehu prvých 8 dní po katastrofe vyše 200 000 km² morskej hladiny a vylovili vyše 12 ton úlomkov raketoplánu. Okrem iného napríklad časti smerového kormidla, motorovej sekcie a dverí do nákladového priestoru. Kabínu pre posádku, ktorá pravdepodobne po deštrukcii orbitera zostala v celku, sa však zatiaľ nepodarilo nájsť. Niektoré trosky boli vyplavené na pobrežie, kde ich zbierali dobrovoľníci. Spočiatku sa pátralo v okolí Cape Canaveral v úseku od mesta [[Cocoa Beach]] na juhu až po [[Daytona Beach]] na severe. Postupne sa pátranie posúvalo čoraz viac na sever, kvôli [[morský prúd|morským prúdom]]. Až po týždni sa do pátrania zapojilo šesť [[ponorka|ponoriek]] typu Scorpio, Sprint a Recon 4. Trosky sa zhromažďovali v niektorých prázdnych hangároch montážnych hál priamo na Cape Canaveral. [[19. február]]a NASA oznámila, že jedna z lodí objavila v sedemnásťmetrovej hĺbke trosky pravého motoru SRB. Ten bol už od začiatku označený ako pravdepodobný hlavný vinník nehody.

Prvou stopou po telesných pozostatkoch posádky bol vyplavený kus modrej ponožky so stopami ľudského [[tkanivo|tkaniva]]. Kabína pre posádku však bola nájdená až po viac než mesiaci, [[7. marec|7. marca]]. Ležala na dne [[oceán]]u v tridsaťmetrovej hĺbke. Okamžite bola vyzdvihnutá na palubu záchranného plavidla. Vo vraku kabíny boli nájdené telesné pozostatky členov posádky. Táto oblasť bola naposledy preskúmaná [[12. apríl]]a. Dvojtonová časť pravého motora SRB, ktorá definitívne potvrdila teóriu prehorenia spoja medzi segmentami, bola z [[Atlantický oceán|Atlantického oceána]] vytiahnutá [[13. apríl]]a. Pátranie po troskách bolo ukončené zhruba po troch mesiacoch. Za ten čas sa podarilo nájsť 45 % konštrukcie orbitera, takmer tretinu hlavnej palivovej nádrže a 50 % trosiek motorov SRB.