Milan Sládek: Rozdiel medzi revíziami

Sprvu ho zaujalo výtvarné umenie a začal študovať na Umeleckopriemyslovej škole v Bratislave, odbor [[rezbárstvo]], ktorú ukončil maturitou v roku [[1957]]. Už ako stredoškolák sa venoval [[divadlo|divadlu]], prvé [[pantomíma|pantomimické]] vystúpenia hral v rámci študentského amatérskeho divadla pri UniversiteUniverzite J.A.Komenského v Bratislave.

Milan Sládek pokračujepokračoval v štúdiu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, na odbore herectva. V štúdiách pokračujepokračuoval ďalejneskôr v [[Praha|Prahe]] u E.B.[[Emil František Burian|Emila Františka Buriana]], mága poetického divadla, jedného z hlavných tvorcov československej medzivojnovej avantgardy. Tu čoskoro získavazískal svoje prvé profesionálne angažmán a vednosúčasne s [[Eduard Žlabko|Eduardom Žlábkom]], sólovým tanečníkom a choreografom Burianovho divadla D34, zakladázaložil svoj prvý pantomimický súbor.

[[10. marca]] [[1960]] sa po prvý raz objavuje na scéne postava KEFKA. Bol to hlavný hrdina z pantomimickej komédie HRČA, pikolík v záhradnej reštaurácii. Sládkov pohľad na pantomímu je iný ako ich poznáme od francúzskych tvorcov. Už v prvej pantomimickej kreácii ho zaujímala práca so súborom. Charakter tém, ktoré si vyberá k inscenovaniu, ovplyvnia jeho herecký-pantomimický prejav a aj výrazové prostriedky, aké pri iscenovaní používa. Tým sa jeho inscenácie veľmi rozlišujú.

V roku [[1962]] sa vracia Sládek so svojim súborom do Bratislavy a stáva sa autonómnym telesom v rámci Slovenského národného divadla. Milan Sládek a jeho súbor dostávajú pozvania do zahraničia a stávajú sa pravidelnými hosťami prestížnych zahraničných festivalov.

V roku [[1968]] prevzal Milan Sládek vedenie divadelnej organizácie, ktorá združovala tri súbory: [[pantomíma|pantomímu]], [[kabaret]] a [[činohra|činohru]]. V tom istom roku však politické zvraty nebezpečne ohrozili jeho kariéru: 21. augusta 1968 vojská piatich krajín Varšavského paktu prepadli Československo a okupovali ho. Nový režim mu udusil na dlhú dobu akúkoľvek tvorivosť. S časťou skupiny odchádzaodišiel do [[Švédsko|Švédska]] a odtiaľ do [[SRN|Spolkovej republiky Nemecko]], do [[Kolín nad Rýnom|Kolína nad Rýnom]], ktorý sa stal jeho novým domovom, žičlivým prostredím pre ďaľší vývoj jeho tvorby.

V roku [[1974]] otvoril v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] svoje '''DIVADLO KEFKA''', divadlo, ktoré bolo v tom čase jediné stále divadlo pantomímy v Západnej Európe. O dva roky neskôr sa z iniciatívy Milana Sládka uskutočnil medzinárodný festival pantomímy GAUKLER, ktorý v spolupráci a za finančnej a organizačnej podpory mesta Kolína, patril po dvanásť rokov k najlepším tohto druhu na svete.

Pedagogická práca Milana Sládka sa mnohokrát deje vrámci rozličných projektov s mladými ľuďmi. Pravidelne viedol vo svojom divadle workshopy, práve tak i v mnohých krajinách sveta. V [[1987]] roku sa stáva profesorom pantomímy na Folkwang Hochschule v Essene. Od roku [[1979]] až do [[2004]] pracoval so štátnou nemecko-francúzskou organizáciou pre mladých ľudí, založenou Charlesom De Gaulom a Konradom Adenauerom.

Po páde komunistického režimu v roku [[1989]] sa vracia do vlasti. V roku [[1994]] sa stáva riaditeľom novozaloženého inštitútu pre pohybové divadlo. Inicioval rrekostrukciu historickej budovy ARENA. Až do júna 2002 viedol novozaložený inštitút pre pohybové divadlo – Divadlo ARENA.

Po navrate do SRN, okrem vlastnej cinnostičinnosti, podielapodieľa sa na relizovani rozlicnychrozličných medzinárodných projektov. V roku [[2005]] inscenoval v Tokio OPERU ZA TRI GROŠE, v roku [[2006 podielal]] sa apodieľal na rekonstrukciirekonštrukcii a nastudovaninaštudovaní Mozartovej pantomimy PANTALON A COLUMBINA KV 446 pre Mozartov festival vo Viedni. V roku [[2008]] inscenoval svoj nový solový program z prilezitostipriležitosti svojich sedendesiatichsedemdesiatich narodenín a pre festival v talianskej Siene baletnu pantomimu Kurta Weilla ČAROVNÁ NOC.