Pedagogika v starovekom Grécku: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
Adrian (diskusia | príspevky)
Riadok 47:
Od '''12 rokov''' sa ich výchova stávala tvrdšou. Stravu mali ešte chudobnejšiu, ale mohli si však prilepšovať krádežami. Tým sa v nich mala cvičiť múdrosť a obratnosť: kto sa nedal chytiť bol pochválený, kto bol pri krádeži pristihnutý, bol prísne potrestaný. Od dvanástich rokov sa tiež začala viac prejavovať náklonnosť starších mužov.
:''V tomto veku sa už povoľovalo, aby medzi deťmi a dospelými vznikli milostné ([[Pedagogika v Starovekom Grécku#Pederastia a jej význam vo výchove|pederastia]]), ak nie telesné vzťahy, ktoré sú, ako sa zdá, nutným sprievodným javom v živote spoločne žijúcich mladých mužov, izolovaných od ostatných ľudí. Zákon i verejná mienka ich dovoľovali, ale zároveň im kládli isté medze, ktoré možno určiť len obtiažne. Medzi milencom a chlapcom, ktorého dospelý svojou voľbou vyznamenal, sa vytvorila tesná vzájomná náklonnosť. Milenec mu bol zároveň ochrancom aj vzorom a tieto zvláštne citové putá, s ktorými sa stretávame aj u iných dórských národov, viedla k súpereniu, ktoré ďalej prispievalo k rozvinutiu bojovníckych cností.”
Po '''15. roku''' spali chlapci len na holom rákosí, ktoré si museli natrhať na brehoch [[rieka Eurót|rieky Eurótu]], v ktorej sa otužovali kúpeľmi. Na dôkaz telesnej odolnosti boli vybraní jedinci každoročne na počiatku jari bičovaní pred oltárom [[ArthemisArtemis|Artemidy]] zvanej Orthia, čím malo byť dosiahnuté omladenie jarnej prírody (porovnateľné s veľkonočnou šibačkou). Pri tom nesmeli prejaviť bolesť, takže niekedy klesli aj mŕtvi k zemi. V tomto veku sa smeli občas zúčastniť spoločných hostín mužov a načúvať ich rozhovorom o veciach politických i otázkach etických, a tím obohacovali svoje vedomosti a cibrili svoj charakter. V prípade, že boli opýtaní, odpovedali stručne, tzv. "lakonicky”. Cieľom mravnej výchovy spartských chlapcov bolo vypestovať v nich hlavne úctu k starším a oddanosť štátu.
V '''18. rokoch''' sa stali dospelými, prechádzali vojenským výcvikom a zúčastňovali sa tzv. [[kryptériá| krypterií]]. Tak bola označovaná služba mladých Sparťanov, ktorá pôvodne súvisela s ich "zasväcovaním” v mužov. Tento názov sa potom preniesol aj na označenie oddielu konajúceho túto službu. Princíp bol v tom, že vo dne sa chlapci ukrývali ( gr. kryptein ) a v noci sa vydávali na výpravy proti [[heilóti|heilótom]]. Tzv. kryptoi boli tiež súčasťou spartskej armády. V '''20. rokoch''' sa stávali vojakmi, patrili k družine asi 15 mužov, ktorí vo vojne tvorili bojovú družinu, ktorá spala v spoločnom stane ([[syskenoi]]) a museli sa účastniť spoločného stravovania ([[syssítia]]), na ktoré museli pravidelne prispievať naturálnymi dávkami.
Najskôr v '''30. rokoch''' sa stávali plnoprávnymi občanmi a mohli si založiť vlastnú rodinu.