Kovalentná väzba: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Nallimbot (diskusia | príspevky)
JagRoBot (diskusia | príspevky)
d Robot nahradil pomlčky zapísané entitou
Riadok 5:
 
== Príklad ==
Napríklad zlúčením dvoch atómov vodíka vzniká molekula vodíka H<sub>2</sub>, v ktorej je spoločný dvojelektrónový orbitál patriaci obidvom atómom. Pri vodíku sa prekrývajú dva orbitály typu ''s'' (''s&mdash;ss—s''). Oba atómy majú potom taký elektrónový obal ako atóm najbližšieho vzácneho plynu - [[hélium|hélia]].
 
Podobne môže vzniknúť väzbový molekulový orbitál prekrytím a splynutím jednoelektrónových orbitálov ''p&mdash;pp—p'', ako je to napríklad pri zlučovaní dvoch atómov [[chlór]]u na molekulu Cl<sub>2</sub>. Splynutím jedného orbitálu ''s'' a jedného orbitálu ''p'' môže vzniknúť napríklad kovalentná väzba medzi vodíkom a chlórom - vzniká [[chlorovodík]] (HCl).
 
Pri vzniku zlúčenín [[kov]]ov vedľajších podskupín sa uplatňujú pri tvorení kovalentnej väzby aj orbitály ''d'' predposlednej elektrónovej vrstvy, takže môžu vznikať väzbové molekulové orbitály ''s&mdash;ds—d'', ''p&mdash;dp—d'', ''d&mdash;dd—d''.
 
== História objavu ==
Riadok 20:
Pri kovalentných zlúčeninách nehovoríme o mocenstve prvkov, ale o ich väzbovosti. [[Atóm]] prvku je toľkoväzbový, koľko kovalentných väzieb tvorí. V [[štruktúrny vzorec|štruktúrnych vzorcoch]] zvýrazňujeme kovalentnú väzbu spojovníkom:
 
* H &mdash; H
: atóm vodíka je jednoväzbový
* Cl &mdash; Be &mdash; Cl
: atóm [[berýlium|berýlia]] je dvojväzbový, atómy chlóru sú jednoväzbové