Verzia z 18:02, 4. máj 2009 upraviť JagRoBot (diskusia \| príspevky) Boti 6 959 editací d Robot odstránil zbytočné svislítka v odkaze ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:30, 6. máj 2009 upraviť vrátiť JagRoBot (diskusia \| príspevky) Boti 6 959 editací d Robot opravil vloženie šipiek Ďalšia úprava →
Riadok 11: Jedná sa o chemické metódy. Vek sa vypočítava z koncentrácie materských a dcérskych prvkov alebo izotopov. Atómy rádioaktívnych izotopov (nestabilné formy niektorých chemických prvkov) sa časom spontánne rozpadajú ([[atóm]] [[izotop]]u sa mení na atóm iného prvku a súčasne vyžiari [[Žiarenie alfa\|alfa]] alebo [[Žiarenie beta\|beta častice]] - tzv. [[radiácia]]). Hodnota rozpadu izotopu je konštantná a je nazvaná [[polčas rozpadu]], čo je vlastne [[čas]], ktorý je potrebný na rozpad polovice atómov izotopu. [[Polčas rozpadu]] teda predstavuje akési zabudované hodiny, ktoré sú vytvorené rádioaktívnym izotopom začleneným do štruktúry objektu. Z celkového množstva asi 230 známych prírodných [[rádionuklid]]ov podstatná časť rádioaktivity pochádza od rádionuklidov [[draslík]]a <sup>40</sup>K, [[Urán (prvok)\|uránu]] <sup>238</sup>U a [[Tórium\|thória]] <sup>232</sup>Th. Vek sa určuje meraním pomeru množstva izotopu a jeho rozpadového produktu (táto metóda sa používa pri [[rádiometrické datovanie\|rádiometrickom]] určovaní veku hornín). Existuje viacero rádiometrických metód, najvýznamnejšie z nich sú [[Urán (prvok)\|uránovo]]-[[olovo\|olovená]] (<sup>238</sup>U ->→ <sup>206</sup>Pb alebo <sup>235</sup>U ->→ <sup>207</sup>Pb) a [[tórium\|tóriovo]]-[[olovo\|olovená]] metóda <sup>232</sup>Th - <sup>208</sup>Pb. Ďalšie z rádiometrických metód sú [[draslík\|káliovo]]-[[argón]]ová (<sup>40</sup>K ->→ <sup>40</sup>Ar), [[rubídium]]-[[stroncium\|stronciová]] (<sup>87</sup>Rb ->→ <sup>87</sup>Sr). Pre archológiu má najväčší význam metóda [[rádiouhlíková metóda\|rádiouhlíková]], kde dochádza k premene vzdušného [[dusík]]a na [[uhlík]] <sup>14</sup>N ->→ <sup>14</sup>C. Ďalšia metóda zahŕňa skúmanie priamych účinkov rádioaktívneho rozpadu v zrnách [[minerál]]ov, tzv [[metóda stôp štiepenia]] (fission tracks). Napríklad pri rozpade atómov izotopu [[Urán (prvok)\|uránu]] <sup>238</sup>U sa vytvárajú v štruktúre nerastu poruchové stopy alebo štiepne dráhy vyžarujúce častice. Rádioaktivita sa využíva aj pri luminiscenčnej technike datovania: meria sa akumulácia „zadržaných“ elektrónov v objektoch vystavených prírodnému žiareniu. Riadok 19: ====Určovanie veku pomocou rádioaktívneho izotopu uhlíka <sup>14</sup>C==== {{hlavný článok\|Uhlíková metóda C14}} [[Rádiouhlíková metóda]] sa používa pri určovaní veku objektov organického pôvodu, obsahujúcich [[uhlík]] (C). Jej princíp spočíva v meraní pomerov izotopov uhlíka zabudovaných v tkanivách organizmov. Rádioaktívny izotop uhlíka vzniká pri reakcií vzdušného dusíka <sup>14</sup>N ->→ <sup>14</sup>C, za prispenia kozmického žiarenia. Izotop uhlíka <sup>14</sup>C absorbujú do svojich buniek všetky živé organizmy a s ním absorbujú taktiež stabilné izotopy <sup>12</sup>C a <sup>13</sup>C. Prísun uhlíka sa skončí po smrti organizmu a existujúci <sup>14</sup>C sa postupne stráca vďaka rádioaktívnemu rozpadu (polčas rozpadu uhlíka <sup>14</sup>C je približne 5730 rokov). Vek sa zisťuje meraním zostávajúceho <sup>14</sup>C v pomere k celkovému množstvu uhlíka. Má primárne využitite v archeológií, pretože umožňuje datovať vzorky maximálne 50 - 7OOOO rokov staré. === Paleomagnetizmus ===

Technika datovania: Rozdiel medzi revíziami