Derivát (financie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 33:
 
Najbežnejšie typy derivátov sú [[finančné deriváty]] (podkladovým aktívom je finančný nástroj, cudzia mena a podobne) a [[komoditné deriváty]] (podkladové aktívum sú komodity).
 
== Účel využitia ==
Deriváty sa používajú na:
* [[zaistenie]] ([[hedging]]): pomocou derivátov je možné fixovať cenu určitého finančného inštrumentu k dohodnutému termínu v budúcnosti. To znamená, že k určitej danej otvorenej pozícii môžeme dohodnúť taký derivátový obchod, ktorého zisk či strata sa budú vyvíjať zrkadlovo k danej pozícii.
* cenová [[špekulácia]]: špekulant otvára novú pozíciu s cieľom profitovať na vývoji cien
* [[arbitráž]]: založená na cenových diferenciách (na rôznych trhoch môžu existovať rôzne ceny rovnakých inštrumentov). Ak sú cenové diferencie väčšie než náklady na takúto [[arbitráž]], potom arbitražér na relatívne podhodnotenom trhu nakupuje a na relatívne nadhodnotenom trhu predáva. Dosahuje takto zisk bez akéhokoľvek rizika. Na podhodnotenom trhu dopyt po takomto inštrumente rastie, tým sa zvýši aj jeho cena a na nadhodnotenom trhu rastie ponuka, tým sa jeho cena znižuje a ceny sa vyrovnajú. V súčasnosti vďaka vysokej prepojenosti trhov je možnosť prevádzať arbitráž veľmi malá.
 
 
== Dejiny ==
Řádek 44 ⟶ 51:
===20. storočie ===
Deriváty expandujú hlavne do nepoľnohospodárskych komodít ([[drahý kov|drahé kovy]]) a finančných nástrojov, ktoré sa stávajú dôležitými pomocníkmi pri riadení tržného rizika.
 
== Účel využitia ==
Deriváty sa používajú na:
* [[zaistenie]] ([[hedging]]): pomocou derivátov je možné fixovať cenu určitého finančného inštrumentu k dohodnutému termínu v budúcnosti. To znamená, že k určitej danej otvorenej pozícii môžeme dohodnúť taký derivátový obchod, ktorého zisk či strata sa budú vyvíjať zrkadlovo k danej pozícii.
* cenová [[špekulácia]]: špekulant otvára novú pozíciu s cieľom profitovať na vývoji cien
* [[arbitráž]]: založená na cenových diferenciách (na rôznych trhoch môžu existovať rôzne ceny rovnakých inštrumentov). Ak sú cenové diferencie väčšie než náklady na takúto [[arbitráž]], potom arbitražér na relatívne podhodnotenom trhu nakupuje a na relatívne nadhodnotenom trhu predáva. Dosahuje takto zisk bez akéhokoľvek rizika. Na podhodnotenom trhu dopyt po takomto inštrumente rastie, tým sa zvýši aj jeho cena a na nadhodnotenom trhu rastie ponuka, tým sa jeho cena znižuje a ceny sa vyrovnajú. V súčasnosti vďaka vysokej prepojenosti trhov je možnosť prevádzať arbitráž veľmi malá.
 
 
 
==Zdroje ==
*Mezinárodní finance / Jaroslava Durčáková, Martin Mandel, rozš. a dopl. vyd., LinkPraha : Management Press, 2007
*Finanční a komoditní deriváty / Josef Jílek, Grada, 2002
*Finančný trh / Chovancová et al., 1999
*
*http://www.financnik.cz/komodity/manual/komodity-jak-to-funguje.html
*IAS 39