Ľudová latinčina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Helix84 (diskusia | príspevky)
d +pozri aj
Miloš (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Ľudová latinčina''' alebo '''vulgárna latinčina''' (po latinsky ''sermo vulgaris'' čiže ľudový jazyk) je všeobecné označenie pre hovorené nárečia [[latinčina|latinčiny]] v [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]] (najmä v západných provinciách) zhruba až do obdobia 9. storočia, kedy sa z jednotlivých nárečí vyvynulivyvinuli [[románske jazyky]].
 
Aj keď pojem nie je obmedzený len na neskorolatinské obdobie (pozri [[latinčina]]), mnohé črty a pravdepodobne aj nárečia sa objavili až v tomto období, a preto sa o ľudovej latinčine hovorí najmä od tohto obdobia.
Riadok 8:
**a) všetkých románskych jazykov
**b) len západorománskych jazykov: nárečia na sever a západ od čiary La Spezia-Rimini, Francúzsko a Pyrenejský polostrov, ako aj slabo doložená románska reč severozápadnej Afriky. Podľa tejto koncepcie sa teda juhovýchodná [[taliančina]], [[rumunčina]] a [[dalmatínčina]] vyvinuli oddelene od ostatných románskych jazykov.
*Po tretie je to podľa niektorých názorov označenie gramatických inovácií v mnohých neskorolatisnkýchneskorolatinských textoch, ako napríklad Peregrinatio Aetheriae zo 4. stroročiastoročia alebo texty Gregora z Toursu (Gregoire de Tours). Tieto texty sú veľmi cenné, lebo "chyby", ktoré sa v nich vyskytujú, dokladajú vtedajší hovorový jazyk.
 
Románske jazyky sa vyvinuli z ľudovej latinčiny neskorolatinského obdobia, nazývanej '''sermo romana rustica''', a teda nie z písanej latinčiny. Často pritom boli namiesto neutrálnych latinských slov prebraté expresívnejšie: napr. "caput" (hlava) bol nahradený slovom "testa" (misa, hlinený hrniec), z toho vo [[francúzština|fr.]] tête (hlava); alebo "equus" (kôň) bol nahradený slovom "caballus" (pracovný kôň, starý kôň), z toho vo fr. cheval / [[taliančina|tal.]] cavallo / [[španielčina|šp.]] caballo / [[portugalčina|port.]] cavalo (kôň).