Flyšové pásmo: Rozdiel medzi revíziami

'''Flyšové pásmo''' je rozsiahla zóna [[Západné Karpaty|Západných Karpát]], ktorú možno stotožniť s tektonickou jednotkou označovanou ako '''beskydikum'''<ref>Maheľ, M., 1986,: ''Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1.'' Veda, Bratislava, 503 s.</ref>. Je tvorené [[príkrov (geológia)|príkrovmi]] [[flyš]]u t.j. striedajúcimi sa vrstvami morských usadenín ílovitých [[bridlica (sediment)|bridlíc]], [[ílovec|ílovcov]] a [[pieskovec|pieskovca]].

[[Karpaty|Karpatské]] flyšové pásmo plynule nadväzuje na flyš [[Alpy|Álp]] ([[rýnsko-dunajský flyš]]) a pokračuje cez [[Česko]], [[Slovensko]] do [[Poľsko|Poľska]] a ďalej do [[Rumunsko|Rumunska]]. Je asi 1300 km dlhé a 60 - 75 km široké<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1978;: ''Encyklopédia Slovenska II. zväzok E - J.'' Veda, Bratislava, s. 103</ref>. Na Slovensku tvorí napr. [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] [[Západné Beskydy|Západné]], [[Stredné Beskydy|Stredné]] a [[Východné Beskydy]] ([[Čergov (pohorie)|Čergov]], [[Ondavská vrchovina]]) a [[Skorušinské vrchy]] (pozri tiež [[Zoznam flyšových pohorí na Slovensku]]). Na severe sú horniny flyšového pásma nasunuté na [[Čelná karpatská priehlbina|čelnú karpatskú predhlbeň]], ktorej podložím je na západe [[Český masív]] a severe [[Európska platforma]]. Na juhu sa tektonicky stýka s [[bradlové pásmo|bradlovým pásmom]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.

Flyšové pásmo sa ďalej delí na dve zónypásma, ktoré sa ďalej členia na čiastkové jednotky, niekedy tiež označované ako príkrovy<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.</ref>:

* [[KrosenskáSliezsko-krosenské jednotkapásmo]], nachádza sa na vonkajšej (severnejšej) časti pásma, na územie Slovenska zasahuje iba čiastočne. Je spoločné pre celé [[Karpaty]]. Začína sa na rozhraní Álp a Karpát a pokračuje až do Východných Karpát, kde nadväzuje na jednotky moldavíd<ref name="Kováč, Plašienka, 2003"/>.

** [[podsliezskapouzdřanská jednotka]] (niekedy tiež ždánicko-podsliezska jednotka)

** [[dukelská jednotka]], jej stratigrafický rozsah je od [[vrchná krieda|vrchnej kriedy]] po [[oligocén]]<ref>[{{cite web|url=http://www.infovek.sk/predmety/geologia/index.php?k=7|title=Stručný http://www.prehľad geologickej stavby Slovenska|publisher=infovek.sk]|date=18.5.2009}}</ref>, prítomná na východnom Slovensku, od [[Medzilaborce|Medzilaboriec]] po [[Snina|Sninu]]<ref>Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>

* [[MagurskáMagurské jednotkapásmo]], tvorí vnútornú časť flyšového pásma, je nasunutá na predošlú, jej rozsah je od [[paleocén]]u po [[oligocén]]. Tvorí zrejme pokračovanie alpského [[rýnsko-dunajský flyš|rýnsko-dunajského flyšového pásma]].

Flyš, teda rytmické striedanie [[ílovec|ílovcov]] a [[pieskovec|pieskovcov]], vytvára horninové prostredie, v ktorom prevláda povrchový odtok vôd nad [[infiltrácia (hydrogeológia)|infiltráciou]]. Napriek pomerne dobrej priepustnosti pieskovcov, ovplyvňujú priepustnosť flyšu ílovce, ktorých priepustnosť je veľmi nízka. Zdrojom väčšiny podzemnej vody sú atmosférické zrážky. Hlbší obeh vody umožňujú hlavne hlbšie [[tektonický zlom|zlomové poruchy]], po ktorých z podložia vystupujú i [[Artézska voda|artézske vody]]<ref name="Matula, Melioris, 1982">Matula, M., Melioris, L., 1982;: ''Úvod do inžinierskej geológie a hydrogeológie.'' Univerzita Komenského v Bratislave, 166 s.</ref>. Mineralizácia sa pohybuje od 0,3 do 1 g.l^-1. K vyššej mineralizácii dochádza len lokálne, napr. v zóne zvetrávania [[pyrit]]u<ref>Fendeková, M., Böhm, V., Čech, F., Hyánková, K., Melioris, L., Némethy, P., Trnovec, A., 1997;: ''Základy hydrogeológie.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 236 s.</ref>.