Myjavská pahorkatina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d iw |
Myjavska Pahorkatina |
||
Riadok 1:
Je krajinný celok v oblasti Slovensko-moravských Karpát. Na juh až juhovýchod výraznejšie ohraničenie Malé Karpaty, na východ Považské podolie, na sever Biele Karpaty, na západ Záhorská nížina. Myjavská pahorkatina sa skladá z vlastnej pahorkatiny, vyvinutej na flyšových paleogénnych súvrstviach, mezozoických a neogénnych komplexoch, a z pásma bradiel. Flyšové súvrstvia tvoria magurské pieskovce, slieňovce a ílovce. Burdigalské a helvétske zlepence a pieskovce vystupujú v priestore medzi Starou Turou, Lubinou, Vaďovcami a Kostolným, územie južne od Myjavy budujú mezozoické sedimenty. V bradlovom pásme vystupujú z ílovcovo-slieňovcového obalu bradlové tvrdoše z odolných kremencov, slienitých vápencov a vápnitých pieskovcov. Tektonický styk paleogénnych vrstiev s mezozoickými komplexmi je miestami dosť zložitý. Pri južnom okraji bielokarpatskej orografickej jednotky sa z paleogénnych súvrství vynára antiklinórium bradlového pásma. Južne od Moravy vniká magurský paleogén do komplexu bradlového mezozoika. Aj v severovýchodnej časti pahorkatiny má styk paleogénnych súvrství s bradlovým mezozoikom tektonický povahu a prejavuje sa morfologicky zvýraznením jednotlivých tvrdošov. Myjavská pahorkatina sa rozprestiera zhruba nad 220 – 250 m izohypsou, len pomerne malé plochy územia presahujú 400 m. Najvyššie vystupuje Bradlo (540 m). Z nerastných surovín sú zastúpené len stavebné vápence, pieskovce, piesky, rašelina, deluviálne hliny.
Od hlavných orogenetických fáz v paleogéne a začiatkom neogénu pokračoval vývin Myjavskej pahorkatiny pôsobením subaerických procesov na pôvodnej rozsiahlej nížine. Intenzívnym zvetrávaním málo odolných flyšových hornín sa značne zahladili pôvodné tvary flyšového povrchu. Vznikol mierne zvlnené, miestami až plochý denudačný reliéf z ktorého vystupovali bradlové a pieskovcové chrbty. Oživením hĺbkovej erózie následkom nových zdvihov sa rozčlenila pliocénna denudačná roveň na početné široké, miestami nepatrne zvlnené a dosť široké doliny. Na mierne až stredne sklonených stráňach sa počas pliocénu v dôsledku odnosu jemnejších zvetralín a pôsobením soliflukcie formovali bezodtokové úvaliny, hlbšie periglaciálne doliny a drobné erózne kotliny. Od pomerne mäkko modelovaného reliéfu sa výrazne odlišujú ostré formy bradlových tvrdošov, ktoré v dôsledku selektívneho vypreparovania vystupujú zo slieňovcovo-ílovcových hornín bradlového obalu. Ojedinelé skalky sa začínajú morfologicky prejavovať pri Podbranči, smerom sa východ a severovýchod sa zoskupujú do súviselnejšieho pruhu, vyčnievajúceho sa bradlovým reliéfom. Riečne doliny v bradlovom pásme zužujú, vo flyšovej pahorkatine rozširujú. Početné paralelné toky stekajúce z Bielych Karpát vytvorili pri zmiernení spádu v dolných úsekoch svojho toku výrazné nivy so šírkou 200 – 600 m. Povrch Myjavskej pahorkatiny miestami formujú aj malé zosuvy a najmä zrýchlená vodná erózia.
Územie patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Priemerné januárové teploty sa pohybujú od –2,5°C do –3,5°C, júlové od 17°C do 18°C. Priemerné ročné zrážky dosahujú 750 – 850 mm.
Myjavská pahorkatina patrí aj do povadia Váhu. Významným znakom vodných pomerov je koncentrácia menších povrchových tokov prichádzajúcich z Bielych Karpát. Podľa vodného režimu patria toky do vrchovinnej a nížinnej oblasti s maximálnym prietokom v marci a minimálnom v lete. Prevažne ílovité sedimenty s malou priepustnosťou majú malé zásoby podzemnej vody. Väčšiu priepustnosť vykazujú malé plochy bradlových vápencov.
Priestorové rozšírenie pôd Myjavskej pahorkatiny súvisí s pomerne malými klimatickými rozdielmi a chemizmom substrátu. Na silikátových, ílovcových a flyšových horninách vznikli illimerizované pôdy oglejené, hnedé pôdy nasýtené až kyslé a hnedé pôdy oglejené. Na karbonátových horninách prevládajú rendziny až pararendziny.
Pomerne ľahká prístupnosť Myjavskej pahorkatiny z nížin a kotlín spôsobila veľkú zmenu najme biologickej zložky v prvotnej prírodnej krajine. Z pôvodných bučín a dúbrav sa zachovali len nepravidelné ostrovčeky najmä na bradlových kopcoch. V posledných 20. rokoch sa lesné plochy zväčšujú zalesňovaním sklonitejších strání, nevhodných pre ornú pôdu. Zmenu v prírodných pomeroch Myjavskej pahorkatine veľmi ovplyvnilo roztratené osídlenie v rámci Bielokarpatskej kopaničiarskej oblasti. Mierne rezaný reliéf z bohatou horizontálnou členitosťou a pomerne hustou vodnou sieťou bol vhodný pre valašskú kolonizáciu. V súčasnosti prebieha transformácia kopaníc na rekreačné účely.
Myjavská pahorkatina predstavuje poľnohospodársko-priemyselný typ krajiny so stepou až lesostepou, s kombinovanou sídelnou štruktúrou od mestské cez sústredené vidiecke sídla až po roztrúsené kopanice.
{{Slovenský výhonok}}
| |||