Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Zaerp (diskusia | príspevky)
d Revízia 2321299 používateľa 62.77.114.106 (diskusia) bola vrátená, copyvio z http://www.temes.sk/
Riadok 7:
|Severná šírka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>
|Východná dĺžka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>
|Nadmorská výška = v strede obce 528m , ŠPR-915m.n.m.
|Rozloha = 708 ha
|Počet obyvateľov = 284289
|Stav k = 31.12.2004
|Hustota obyvateľstva =
|Prvá písomná zmienka =1332
|Kód = 514403
|EČV = PD
|PSČ = 972 29 (pošta [[Čavoj]])
|Predvoľba = 046
|Adresa = Temeš 140
|Website = www.temes.sk
|E-mail = obec.temes@centrum.sk
|Telefón = 046/5450123
|Fax = 046/5450123
|Starosta = Oľga Fakanová
|Politická strana =
|}}
'''Temeš''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Prievidza|Prievidza]].
 
 
Infomácie o obci Temeš
Rozloha obce je 427,4 ha, nadmorská výška v strede obce je 528 m, chotár 505 -915m.n.m. Reliéf územia je pomerne výškovo členitý, tvoria ho predovšetkým lesy, ktoré zaberajú 62% z celkovej výmery pôdy. Povrch chotára na širokých chrbtoch tvoria kryštalické horniny a bridlice, na strmších svahoch druhohorné horniny s krasovými javmi. Poľnohospodárska pôda predstavuje iba 32% územia, tvoria ju predovšetkým trvalé trávnaté porasty.
Obec založil zámožný škultét za účelom dobývania rudy, striebra a zlata v r. 1332 pod názvom Lehota Temes Vocata na nemeckom záložnom práve. K sčítaniu obyvateľov, ku dňu 26. mája 2001 mala 278 obyvateľov, z toho obyvateľstvo v produktívnom veku bolo zastúpené viac ako 52%-tami. Demografický vývoj v sledovanom období v obci stagnuje. Sociálna a bytová situácia v obci nasvedčuje tomu, že tento trend vo vývoji počtu obyvatelov bude v najbližšej budúcnosti pokračovať. Z hľadiska národnostného zloženia možno pokladať obyvateľstvo obce za homogénne, až 99% obyvateľov je slovenskej národnosti. Obdobná situácia je vo vierovyznaní, 89% obvateľov je rímskokatolíckeho vyznania.Obec je hospodársky najviac závislá na najbližších mestách Nováky a Prievidza.
 
 
Obec Temeš leží v južnej časti Strážovskej hornatiny v hlbokom ľavostrannom údolí potoka Belanka.
Obec bola založená v roku 1332 na nemeckom zákupnom práve (Temeš) a to tak, že zámožný škultét sem priviedol novousadlíkov. Spravidla nimi boli poddaní s právom sťahovať sa, ktorým boli rozmerané jednotlivé osadlosti a ich poľnosti do lánov. Poddaní platili od pôdy pevne stanovené peňažné poplatky, avšak novoutvorené lokality boli na určitý čas - lehotu - oslobodené od akýchkoľvek poplatkov. Výraz 'lehota' sa skoro ujal aj ako miestny názov. Temeš ako lehota bol spomenutý v roku 1333 pod názvom LEHOTA TEMEŠ VOCATA.
 
V kráľovskom denníku vo Viedni je zachytené, že obec založili s cieľom dobývania rudy, striebra a zlata. Patrila Bossányiovcom. Zo starších dejín obce sa uvádza jej vyplienenie za husitských vojen v roku 1432 - 1433 Jakuom z Motešíc a Petrom z Košece. Od tohto obdobia s dedina rozrastala len pomaly. V roku 1715 mal Temeš 8 domácnosti a bol pod správou banského podnikateľa baróna Hellenbacha. V čase urbárskej regulácie Márie Terézie (1740-1780) držal Temeš Juraj Hellenbach, príbuzný baróna. Dedina mu povinne odvádzala 30 zlatých na usadlosť. Robotovať sa muselo len pri vození trusu na majer a počas žatvy museli byť k dispozícii traja ženci. Naturálna renta bola vyrubená za 3 merice ovsa.
 
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec, tkali koberce. Od 18. storočia ojedinelo aj drotárčili a podomovo obchodovali so sklom, lebo v roku 1747 trenčianski jezuisti vybudovali v Gápli majer a sklársku hutu, ktorá produkovala rôzne sklárske výrobky a tabuľové sklo. Tu našli prácu aj obyvatelia Temeša. Tovar roznášali vo veľkých prútených košoch na chrbte. Až do polovice 20.storočia toto obchodovanie predstavovalo takmer jediný zdroj príjmov do domácnosti.
 
V období 19., ale najmä do polovice 20.storočia obyvatelia Temeša našli prácu ako sezónni robotníci na poľnohospodárskych majetkoch na južnom Slovensku a v Čechách.
 
V roku 1926 sa robil súpis chudobnejších krajov, kde v rámci Nitrianskej veľžupy boli zaradené aj obce Valaská Belá, Čavoj, Temeš. Príčina sa hľadala najmä v nevýhodnej polohe skalnatý, hornatý, neúrodný povrch. Vzdialenosť od železnice 20 km, zánik gápelských sklárni. Zaujímavosťou je, že napriek nízkej životnej úrovni bola v tom istom roku (1926) postavená kaplnka v neoklasicistickom slohu zasvätená PANNE MÁRII LURDSKEJ.
 
V roku 1927 bola zriadená jednotriedna štátna ľudová škola. Jej 1.učiteľom bol Jozef Benčík. V roku 1930 bola obec vybavená knižnicou so 150. zväzkami, čo sa v danej dobe považovalo za nadštandardné vybavenie.
 
Vojnové roky znamenali aj pre našu obec strach, utrpenie, biedu a v niektorých rodinách aj nesmierny žiaľ a smútok za svojimi blízkymi, ktorí vo vojne položili svoje životy. Obdobie SNP je obdobím hrdinstva vtedajších občanov Temeša, preto že sa s odvahou pomáhať partizánom, ktorých bolo v okolitých horách niekoľko desiatok. Slová 'Nemci idú' stačili vyvolať v dedine najväčší strach pred streľbou a zajatím. Za hrdinstvo, ktoré obyvatelia v období Povstania preukázali, získala naša obec vyznamenanie Povstalecká obec II. stupňa.
 
V pamätnej knihe sa uvádza: V roku 1943 nastala zmena, boli prvé voľby, starostom obce sa stal Michal Trn, po ňom Ján Šedlík, neskôr Jozef Mazáň. Táto doba sa niesla v znamení budovania a tiež nového života. V roku 1942 bola daná do prevádzky nová budova školy.
 
Medzi učiteľov, ktorí pôsobili v tejto škole spomeniem len niektorých. Vincent Plško - riaditeľ školy, Elena Plšková, Magda Matulová, Jarmila Pešková, František Koreň, Žofia Lukáňová, Aurélia Zengó, Paulína a Alexander Sládok, Božena Sobotová, František Sobota, Peter Formela, Mária Formelová, Emília Selecká, Dana Šebová, Žofia Šedíková, Eva Bajerová a ďalší.
 
 
 
 
 
 
Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala návrh erbu obce Temeš a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe:
V modrom štíte strieborná ovečka v zlatej zbroji, nad ňou zlatá dvojoblúková prútená ohrada, zo spodného okraja štítu vyrastajúca podobná trojoblúková.
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/8), modrej (2/8), bielej (2/8), žltej (2/8) a modrej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, to je dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
 
Symboly obce Temeš sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou T-92/02. V prípade záujmu o vystavenie slávnostného potvrdenia o registrácii erbu (erbovej listiny ) prosíme písomne kontaktovať Heraldický register SR
 
 
 
 
Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala návrh erbu obce Temeš a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe:
V modrom štíte strieborná ovečka v zlatej zbroji, nad ňou zlatá dvojoblúková prútená ohrada, zo spodného okraja štítu vyrastajúca podobná trojoblúková.
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/8), modrej (2/8), bielej (2/8), žltej (2/8) a modrej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, to je dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
 
Symboly obce Temeš sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou T-92/02. V prípade záujmu o vystavenie slávnostného potvrdenia o registrácii erbu (erbovej listiny ) prosíme písomne kontaktovať Heraldický register SR
 
 
 
Štátna prírodná rezervácia Temešská skala:
 
Temešská skala bola vyhlásena za ŠPR v roku 1986 MK SR, o rozlohe 57,93 ha. Je budovaná strednotriasovými vápencami gutensteinského typu. Pre morfológiu územia je charakteristická vrcholová časť, pozostávajúca zo strmej skalnej steny. Charakter územia z hľadiska vegetácie na prvom mieste určujú lesy, pokrývajúce cca 2/3 územia. Nezalesnené spoločenstvá sa vyformovali len na stanovištiach skál a sutín v povrchovej a vrcholovej časti Temešskej skaly.
 
 
 
Zdôvodnenie ochrany:
 
z aspektu anorganickej prírody možno v území vysoko hodnotiť početné odkryvy v jednotlivých horninových typoch obalovej série krištálnika Malej Magury. Z hľadiska živej prírody prevažná časť územia predstavuje ukážku typicky lesných spoločenstiev vápencových bučín. S prihliadnutím na nadmorskú výšku s výhľadovým bodom 910m n. m. a vysunutie lokality k severu majú veľkú cenu xerotermné rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Je to jediná oblasť okresu Prievidza s výskytom chráneného motýľa Jasoňa červenookého ( Parnassius apollo ).
 
 
 
 
===Galéria===