Technika datovania: Rozdiel medzi revíziami

[[Rádiouhlíková metóda]] sa používa pri určovaní veku objektov organického pôvodu, obsahujúcich [[uhlík]] (C). Jej princíp spočíva v meraní pomerov izotopov uhlíka zabudovaných v tkanivách organizmov. Rádioaktívny izotop uhlíka vzniká pri reakcií vzdušného dusíka ¹⁴N → ¹⁴C, za prispenia kozmického žiarenia. Izotop uhlíka ¹⁴C absorbujú do svojich buniek všetky živé organizmy a s ním absorbujú taktiež stabilné izotopy ¹²C a ¹³C. Prísun uhlíka sa skončí po smrti organizmu a existujúci ¹⁴C sa postupne stráca vďaka rádioaktívnemu rozpadu (polčas rozpadu uhlíka ¹⁴C je približne 5730 rokov). Vek sa zisťuje meraním zostávajúceho ¹⁴C v pomere k celkovému množstvu uhlíka. Má primárne využitite v archeológií, pretože umožňuje datovať vzorky maximálne 5050–70 - 7OOOO000 rokov staré.