Parasympatický nervový systém: Rozdiel medzi revíziami

d
[[ObrázokSúbor:Gray839.png|thumb|400px|right|Vegetatívny nervový systém: sympatikus červenou, parasympatikus modrou]]
'''Parasympatický nervový systém''' (iné názvy '''parasympatická nervová sústava''', '''parasympatikus''', '''parasympatické nervstvo''', '''kraniosakrálny autonómny systém'''; lat. ''pars parasympathica systemis autonomici'') je jedna z dvoch zložiek [[autonómne nervy|vegetatívneho nervového systému]].
 
Môžno ho označiť ako "nerv pokoja", keďže slúži metabolizmu, regenerácii a tvorbe telových rezerv. Stará sa o pokoj, oddych a šetrenie sa. Vegetatívny systém ovláda bez vplyvu vedomia väčšinu vnútorných orgánov a krvný obeh.
 
Protihráč parasympatiku je [[sympatický nervový systém]] (SNS, sympatikus), ktorý spôsobí zvýšenie výkonu organizmu a je aktívny pri útočnom, únikovom správaní alebo výnimočnej námahe. Vďaka protichodným účinkom oboch systémov je možné jemné ovládanie orgánov.
 
== Všeobecná stavba ==
Vegetatívne centrá parasympatiku ležia v oblasti mozgového kmeňa (pars cephalica) a v krížovej oblasti miechy (pars sacralis). Pars cephalica inervuje oko, slzné a slinné žľazy a orgány zabezpečené blúdivým nervom (nervus vagus). Pars sacralis naopak ovplyvňuje dolnú časť hrubého čreva, močový mechúr a genitálie.
 
Kvôli anatomickej polohe neurónov je Parasympatikus niekedy označovaný Kraniosakrálny systém (z lat. cranium = lebka, os sacrum = krížová kosť). Naproti tomu sympatikus býva označovaný ako torakolumbálny systém keďže má neuróny umiestnené v mieche hrudnej a bedrovej časti (lat. thorax = hruď, lumbus = bedrá).
 
=== Gangliá ===
V gangliách (zhluky tiel neurónov) sú prepojené pregangliové nervové vlákna na neuróny, ktorých nervové vlákna (postgangliové) vedú k cieľovému orgánu. Na rozdiel od sympatiku ležia gangliá zvyčajne v blízkosti, ba dokonca vnútri cieľového orgánu. Prepojenie sprostredkujú chemické synapsy prenosom neurotransmiterov.
 
=== Neorotransmiter ===
[[obrázokSúbor:Acetylcholine.svg|thumb|right|Štruktúrny vzorec acetylcholínu]]
Prenosová chemická zlúčenina (neurotransmiter) parasympatického nervového systému je u pregangliových aj postgangliových neurónov acetylcholín. Acetylcholín je ester kyseliny octovej a aminoalkoholu cholínu.
 
Po uvoľnení do synaptickej štrbiny a väzbe na receptory je acetylcholín štiepený na cholín a kyselinu octovú a tým stráca schopnosť účinkovať ako neurotransmiter.
 
=== Receptory ===
Parasympatický systém disponuje dvoma typmi cholinergných receptorov, teda receptorov, ktoré sú vnímavé na acetylcholín. Takzvané nikotínové receptory (N receptory) sú aktivované okrem acetylcholínu nikotínom, muskarínové receptory (M receptory) sú okrem acetylcholínu aktivované muskarínom (jedom muchotrávky). Nikotínové receptory sa ďalej delia na N<sub>M</sub> receptory, ktoré sa vyskytujú na nervovosvalovej platničke (synapse medzi nervom a inervovaným svalom), N<sub>N</sub> receptory sú lokalizované v gangliách vegetatívneho systému. Muskarínové receptory sa delia na podtyp M<sub>1</sub> až M<sub>5</sub>. M<sub>1</sub> sa vyskytuje vo vegetatívnych gangliách, M<sub>2</sub> v srdci, M<sub>3</sub> v hladkom svalstve, najmä v tráviacej sústave. Receptory M<sub>4</sub> a M<sub5</sub> sa vyskytujú v mozgu, ich funkcia je zatiaľ však málo objasnená.
 
==== Nikotínové receptory ====
[[ObrázokSúbor:Nicotinic Acetylcholine receptor.png|thumb|right|Schéma nikotínového receptoru acylcholínu]]
Nikotínové receptory nervovosvalovej platničky a vegetatívnych ganglií sa líšia iba v stavbe, vo funkcii sú identické.
 
Nikotínové receptory vďačia za svoj názov faktu, že môžu byť aktivované aj nikotínom, ďalej môžu byť aktivované napríklad karbacholom. N<sub>M</sub> receptory sú blokované napríklad tubokurarínom, N<sub>N</sub> receptory napríklad hexametóniom.
 
==== Muskarínové receptory ====
Muskarínové receptory patria k skupine G-proteín viažúcich receptorov. Po väzbe acetylcholínu sú aktivované ďalšie molekuly, tzv. druhí (sekundárni) poslovia, ktorí potom spôsobia zmeny v bunke. Preto sú tiež radené do skupiny metabolotropných receptorov.
 
Pri M<sub>1</sub>, M<sub>3</sub>, M<sub>4</sub> a M<sub>5</sub> receptore vyvolá väzba acetylcholínu prostredníctvom proteínu G<sub>q</sub> aktiváciu Fosfolipázy C<sub>&beta;β</sub> (PLC<sub>&beta;β</sub>). Fosfolipáza štiepi fosfatidilinozitol-4,5-bifosfát (PIPP alebo PIP<sub>2</sub>, fosfolipid) na inozitoltrifosfát (IP<sub>3</sub>) a diacylglycerol (DAG). DAG ostane v membráne, ale IP<sub>3</sub> spôsobí uvoľnenie vápnika z endoplazmatického retikula. Tento vyvolá buď neskorý excitujúci synaptický potenciál, alebo alebo v prípade M<sub>3</sub> receptoru kontrakciu hladkého svalu.
 
M<sub>2</sub> receptory majú ako druhého posla G<sub>i</sub> proteín (i ako inhibičný, brzdiaci). Tento v sínusovom a AV uzle srdca otvorí vybrané draslíkové kanály. Dôsledkom je negatívny chronotropný (pokles frekvencie) a dromotropný (spomalenie šírenia impulzu) účinok. Navyše je inhibovaná adenylátcykláza, čo spôsobí pokles vnútrobunkového cAMP. Tento sa prejaví negatívne na sile prúdu vpúšťaného vápnika, čo má negatívny inotropný účinok (zníženie kontrakcie) na srdce.
Muskarínové receptory sú inhibované atropínom, jedom prítomným okrem iných aj v [[Ľuľkovec zlomocný|Ľuľkovci zlmocnom]] (Atropa bella-donna).
 
== Anatomická štruktúra ==
=== Pars cephalica ===
Jadrá pars cephalica ležia v jadrách nervus occulomtorius (hlavový nerv III), nervus facialis (VII), nervus glossopharyngeus (IX) a nervus vagus (X).
 
==== Nervus oculomotorius ====
{| {{Pekná tabuľka}} width="220"
! bgcolor="#00B2EE" width="150" | Cieľový orgán || bgcolor="#00B2EE" width="70" | Účinok
Pregangliové nervové vlákna parasympatickej časti nervus occulomotorius (okohybný nerv) vychádzajú z nucleus accessorius nervi oculomotorii (Edingerovo Westphalovo jadro) a vedú k ciliárnemu gangliu. Tam sa napájajú na nervi ciliares breves. Tie vedú k musculus sphincter pupillae (zužuje zreničku), kde spôsobujú zúženie zreničky (miózu), a k ciliárnemu svalu, ktorú ovplyvňuje zakrivenie očnej šošovky.
 
==== Nervus facialis ====
{| {{Pekná tabuľka}} width="220"
! bgcolor="#00B2EE" width="150" | Cieľový orgán || bgcolor="#00B2EE" width="70" | Účinok
| Parotis || Aktivovanie
|}
Pregangliové parasympatické vlákna nervus glossopharyngeus (z gr. glossa = jazyk, pharynx = hrtan) vychádzajú z nucleus salivatorius inferior (spodné slinné jadro) v predĺženej mieche. Jeho vlákna prebiehajú čiastočne v nervus petrosus minor ku ganglion oticum (učné ganglium), kde sú prepojené na neuróny, ktoré vedú cez nervus auriculotemporalis ku glandula parotidea (príušná slinná žľaza), u ktorej zvyšujú vylučovanie slín.
 
==== Nervus vagus ====
Pars sacralis inervuje časť hrubého čreva, močový mechúr a genitálie.
 
==== Dolné hrubé črevo ====
{| {{Pekná tabuľka}} width="220"
! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Hrubé črevo
Navyše hrá parasympatikus rolu aj pri defekácii. Táto je umožnená reflexom, ktorý je prenášaný parasympatickými nervami. Ak sú stimulované voľné zakončenia nervov v konečníku, sú vYsielané signály do krížovej oblasti miechy. Tieto spôsobia v mieche vyslanie signálu pre zostupné hrubé črevo (colon descendens), colon sigmoideum a konečník. Tieto signály idú parasympatickými vláknami (nervus pelvicus) a zvyšujú početnosť a silu peristaltických vĺn hladkých svalov steny čreva a uvoľnia vnútorný sfinkter anusu (vývod konečníka). Kým vnútorný sfinkter je z hladkej svaloviny, vonkajši je kostrový sval a tým podlieha vedomej kontrole.
 
==== Močový mechúr ====
{| {{Pekná tabuľka}} width="220"
! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Močový mechúr
Navyše je parasympatikom uvoľnený sfinkter mechúra.
 
==== Genitálie ====
V genitáliách vyvolá parasympatikus vozodilatáciu (rozšírenie ciev) ktorá má za následok erekciu.
 
== Účinok nervus vagus na vnútorné orgány ==
Parasympatická inervácia vnútorných orgánov je zabezpečená blúdivým nervom (n. vagus). Zasahuje do orgánov ako srdce, bronchy, žalúdok, črevo (až po druhú časť hrubého čreva inervovanú Pars sacralis), žlčník, pečeň, pankreas a močovody.
 
=== Srdce ===
{| {{Pekná tabuľka}} width="400"
! bgcolor="#00B2EE" width="220" | srdce
V samotných svalových bunkých srdca je inhibovaný enzým adenylátcykláza, čo spôsobí pokles koncentrácie vnútrobunkového cyklického adenozínfosfátu. Tento pokles sa prejaví negatívne na prúd vápnikových jónov do bunky. Vápnikové jóny sú potrebné pre kontrakciu svalov, preto má znížený príjem vápnika za následok slabšiu kontrakciu. Zároveň sú čiastočne inhibované pomalé sodíové kanály, tzv. "Funny-Channels" (závislé od cAMP), čím sa oddialí spontánna depolarizácia pacemakerových buniek (pokles frekvencie - negatívny chronotropný účinok).
 
=== Bronchy ===
{| {{Pekná tabuľka}} width="220"
! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Bronchy
Zvýšená sekrécia bronchov je vyvolaná zvýšenýp prítokom krvi. Táto je spôsobená vazodilatáciou ciev pôsobením uvoľneného NO (oxid dusnatý).
 
=== Tráviaci systém ===
{| {{Pekná tabuľka}} width="220"
! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Tráviaca trubica
Zvýšenie sekrécie a tonusu je založené na rovnakých mechanizmoch ako je tomu v pľúcach.
 
=== Pečeň, žlčník a pankreas ===
{| {{Pekná tabuľka}} width="220"
! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Pečeň, žlčník, pankreas
Zvýšením prekrvenia sa zvýši sekrécia žalúdočnej sliznice. Toto vyvolá zvýšené vylučovanie bielkoviny štiepiacich tráviacich enzýmov (trypsín, chymotrypsín, elastáza, karbonylpeptidáza).
 
=== Močovod ===
{| {{Pekná tabuľka}} width="220"
! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Močovod
 
 
== Klinický význam ==
Účonok parasympatiku môže byť ovplyvnený liekmi. Vytýčený účinok sa orientuje podľa príslušného účinku parasympatiku na orgán a jeho zmeny pri použití liekov. Rozoznávame parasympatolytiká, ktoré účinok parasympatiku inhibujú a parasympatomimetiká, ktoré parasympatikus podporujú.
 
=== Parasympatolytiká ===
Parasympatolytické látky ako atropín pôsobia ako kompetitívni inhibítori acetylcholínu. Po ich podaní dôsledkom inhibície parasympatiku prevláda sympatikus.
 
Používajú sa napríklad na rozšírenie zreničiek (mydriáza) pre terapeutické a diagnostické účely, liečbu kŕčov v oblasti žalúdka, čiev, močových ciest, ale aj dýchacích ciest (bronchospazmus). Parasympatolytiká sa dajú tiež použiť pri prudkom poklese srdcovej frekvencie (akútna bradykardia).
 
=== Parasympatomimetiká ===
Rozlyšujeme priamo a nepriamo pôsobiace parasympatomimetiká. K priamo pôsobiacim, ktoré pôsobia podobne acetylcholínu patrí pilokarpín. Nepriamo pôsobiace parasympatomimetiká ako fyzostigmín sú reverzibilné (vratné) alebo ireverzibilné (nevratné) inhibítory cholínesterázy. Cholínesteráza zabezpečuje rozklad acetylcholínu, jej blokádou sa preto predlžuje účinok tohoto transmitera.
 
Príkladom využitia parasympatomimetík je napríklad terapia glaukómu.
 
== Literatúra ==
*Kandel, Eric et al. (Vyd.): ''Neurowissenschaften'', Spektrum 1995, ISBN 3-86025-391-3
*Rohen, Johannes W.: ''Funktionelle Neuroanatomie. Lehrbuch und Atlas''. Schattauer, F.K. Verlag, 2001. ISBN 37945212853-7945-2128-5
*Schmidt, Robert F.; Schaible, Hans-Georg (Vyd.): ''Neuro- und Sinnesphysiologie''. Springer, Berlin 2006 (5. Vyd.). ISBN 3-540-25700-4
*Schmidt, Robert F.; Lang, Florian; Thews, Gerhard: ''Physiologie des Menschen. Mit Pathophysiologie.'' Springer, Berlin 2004. ISBN 35402188233-540-21882-3
 
== Zdroje ==
<references/>
<!--interwiki -->
 
 
[[Kategória:Nervový systém]]
 
<!--interwiki -->
 
[[cs:Parasympatikus]]
[[ru:Парасимпатическая нервная система]]
[[sv:Parasympatiska nervsystemet]]
[[th:ระบบประสาทซิมพาเทติก]]
[[tr:Parasempatik sinir sistemi]]
[[uk:Парасимпатична нервова система]]
118 364

úprav