Parasympatický nervový systém: Rozdiel medzi revíziami

'''Parasympatický nervový systém''' (iné názvy '''parasympatická nervová sústava''', '''parasympatikus''', '''parasympatické nervstvo''', '''kraniosakrálny autonómny systém'''; lat. ''pars parasympathica systemis autonomici'') je jedna z dvoch zložiek [[autonómne nervy|vegetatívneho nervového systému]].

 

Môžno ho označiť ako "nerv pokoja", keďže slúži metabolizmu, regenerácii a tvorbe telových rezerv. Stará sa o pokoj, oddych a šetrenie sa. Vegetatívny systém ovláda bez vplyvu vedomia väčšinu vnútorných orgánov a krvný obeh.

 

 

Vegetatívne centrá parasympatiku ležia v oblasti mozgového kmeňa (pars cephalica) a v krížovej oblasti miechy (pars sacralis). Pars cephalica inervuje oko, slzné a slinné žľazy a orgány zabezpečené blúdivým nervom (nervus vagus). Pars sacralis naopak ovplyvňuje dolnú časť hrubého čreva, močový mechúr a genitálie.

 

Kvôli anatomickej polohe neurónov je Parasympatikus niekedy označovaný Kraniosakrálny systém (z lat. cranium = lebka, os sacrum = krížová kosť). Naproti tomu sympatikus býva označovaný ako torakolumbálny systém keďže má neuróny umiestnené v mieche hrudnej a bedrovej časti (lat. thorax = hruď, lumbus = bedrá).

 

V gangliách (zhluky tiel neurónov) sú prepojené pregangliové nervové vlákna na neuróny, ktorých nervové vlákna (postgangliové) vedú k cieľovému orgánu. Na rozdiel od sympatiku ležia gangliá zvyčajne v blízkosti, ba dokonca vnútri cieľového orgánu. Prepojenie sprostredkujú chemické synapsy prenosom neurotransmiterov.

 

Prenosová chemická zlúčenina (neurotransmiter) parasympatického nervového systému je u pregangliových aj postgangliových neurónov acetylcholín. Acetylcholín je ester kyseliny octovej a aminoalkoholu cholínu.

 

Po uvoľnení do synaptickej štrbiny a väzbe na receptory je acetylcholín štiepený na cholín a kyselinu octovú a tým stráca schopnosť účinkovať ako neurotransmiter.

 

Parasympatický systém disponuje dvoma typmi cholinergných receptorov, teda receptorov, ktoré sú vnímavé na acetylcholín. Takzvané nikotínové receptory (N receptory) sú aktivované okrem acetylcholínu nikotínom, muskarínové receptory (M receptory) sú okrem acetylcholínu aktivované muskarínom (jedom muchotrávky). Nikotínové receptory sa ďalej delia na N_M receptory, ktoré sa vyskytujú na nervovosvalovej platničke (synapse medzi nervom a inervovaným svalom), N_N receptory sú lokalizované v gangliách vegetatívneho systému. Muskarínové receptory sa delia na podtyp M₁ až M₅. M₁ sa vyskytuje vo vegetatívnych gangliách, M₂ v srdci, M₃ v hladkom svalstve, najmä v tráviacej sústave. Receptory M₄ a M<sub5</sub> sa vyskytujú v mozgu, ich funkcia je zatiaľ však málo objasnená.

 

Nikotínové receptory nervovosvalovej platničky a vegetatívnych ganglií sa líšia iba v stavbe, vo funkcii sú identické.

 

Nikotínové receptory vďačia za svoj názov faktu, že môžu byť aktivované aj nikotínom, ďalej môžu byť aktivované napríklad karbacholom. N_M receptory sú blokované napríklad tubokurarínom, N_N receptory napríklad hexametóniom.

 

Muskarínové receptory patria k skupine G-proteín viažúcich receptorov. Po väzbe acetylcholínu sú aktivované ďalšie molekuly, tzv. druhí (sekundárni) poslovia, ktorí potom spôsobia zmeny v bunke. Preto sú tiež radené do skupiny metabolotropných receptorov.

 

 

M₂ receptory majú ako druhého posla G_i proteín (i ako inhibičný, brzdiaci). Tento v sínusovom a AV uzle srdca otvorí vybrané draslíkové kanály. Dôsledkom je negatívny chronotropný (pokles frekvencie) a dromotropný (spomalenie šírenia impulzu) účinok. Navyše je inhibovaná adenylátcykláza, čo spôsobí pokles vnútrobunkového cAMP. Tento sa prejaví negatívne na sile prúdu vpúšťaného vápnika, čo má negatívny inotropný účinok (zníženie kontrakcie) na srdce.

Muskarínové receptory sú inhibované atropínom, jedom prítomným okrem iných aj v [[Ľuľkovec zlomocný|Ľuľkovci zlmocnom]] (Atropa bella-donna).

 

Jadrá pars cephalica ležia v jadrách nervus occulomtorius (hlavový nerv III), nervus facialis (VII), nervus glossopharyngeus (IX) a nervus vagus (X).

 

{| {{Pekná tabuľka}} width="220"

! bgcolor="#00B2EE" width="150" | Cieľový orgán || bgcolor="#00B2EE" width="70" | Účinok

Pregangliové nervové vlákna parasympatickej časti nervus occulomotorius (okohybný nerv) vychádzajú z nucleus accessorius nervi oculomotorii (Edingerovo Westphalovo jadro) a vedú k ciliárnemu gangliu. Tam sa napájajú na nervi ciliares breves. Tie vedú k musculus sphincter pupillae (zužuje zreničku), kde spôsobujú zúženie zreničky (miózu), a k ciliárnemu svalu, ktorú ovplyvňuje zakrivenie očnej šošovky.

 

{| {{Pekná tabuľka}} width="220"

! bgcolor="#00B2EE" width="150" | Cieľový orgán || bgcolor="#00B2EE" width="70" | Účinok

| Parotis || Aktivovanie

|}

 

==== Nervus vagus ====

Pars sacralis inervuje časť hrubého čreva, močový mechúr a genitálie.

 

{| {{Pekná tabuľka}} width="220"

! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Hrubé črevo

Navyše hrá parasympatikus rolu aj pri defekácii. Táto je umožnená reflexom, ktorý je prenášaný parasympatickými nervami. Ak sú stimulované voľné zakončenia nervov v konečníku, sú vYsielané signály do krížovej oblasti miechy. Tieto spôsobia v mieche vyslanie signálu pre zostupné hrubé črevo (colon descendens), colon sigmoideum a konečník. Tieto signály idú parasympatickými vláknami (nervus pelvicus) a zvyšujú početnosť a silu peristaltických vĺn hladkých svalov steny čreva a uvoľnia vnútorný sfinkter anusu (vývod konečníka). Kým vnútorný sfinkter je z hladkej svaloviny, vonkajši je kostrový sval a tým podlieha vedomej kontrole.

 

{| {{Pekná tabuľka}} width="220"

! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Močový mechúr

Navyše je parasympatikom uvoľnený sfinkter mechúra.

 

V genitáliách vyvolá parasympatikus vozodilatáciu (rozšírenie ciev) ktorá má za následok erekciu.

 

Parasympatická inervácia vnútorných orgánov je zabezpečená blúdivým nervom (n. vagus). Zasahuje do orgánov ako srdce, bronchy, žalúdok, črevo (až po druhú časť hrubého čreva inervovanú Pars sacralis), žlčník, pečeň, pankreas a močovody.

 

{| {{Pekná tabuľka}} width="400"

! bgcolor="#00B2EE" width="220" | srdce

V samotných svalových bunkých srdca je inhibovaný enzým adenylátcykláza, čo spôsobí pokles koncentrácie vnútrobunkového cyklického adenozínfosfátu. Tento pokles sa prejaví negatívne na prúd vápnikových jónov do bunky. Vápnikové jóny sú potrebné pre kontrakciu svalov, preto má znížený príjem vápnika za následok slabšiu kontrakciu. Zároveň sú čiastočne inhibované pomalé sodíové kanály, tzv. "Funny-Channels" (závislé od cAMP), čím sa oddialí spontánna depolarizácia pacemakerových buniek (pokles frekvencie - negatívny chronotropný účinok).

 

{| {{Pekná tabuľka}} width="220"

! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Bronchy

Zvýšená sekrécia bronchov je vyvolaná zvýšenýp prítokom krvi. Táto je spôsobená vazodilatáciou ciev pôsobením uvoľneného NO (oxid dusnatý).

 

{| {{Pekná tabuľka}} width="220"

! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Tráviaca trubica

Zvýšenie sekrécie a tonusu je založené na rovnakých mechanizmoch ako je tomu v pľúcach.

 

{| {{Pekná tabuľka}} width="220"

! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Pečeň, žlčník, pankreas

Zvýšením prekrvenia sa zvýši sekrécia žalúdočnej sliznice. Toto vyvolá zvýšené vylučovanie bielkoviny štiepiacich tráviacich enzýmov (trypsín, chymotrypsín, elastáza, karbonylpeptidáza).

 

{| {{Pekná tabuľka}} width="220"

! bgcolor="#00B2EE" width="220" | Močovod

 

 

Účonok parasympatiku môže byť ovplyvnený liekmi. Vytýčený účinok sa orientuje podľa príslušného účinku parasympatiku na orgán a jeho zmeny pri použití liekov. Rozoznávame parasympatolytiká, ktoré účinok parasympatiku inhibujú a parasympatomimetiká, ktoré parasympatikus podporujú.

 

Parasympatolytické látky ako atropín pôsobia ako kompetitívni inhibítori acetylcholínu. Po ich podaní dôsledkom inhibície parasympatiku prevláda sympatikus.

 

Používajú sa napríklad na rozšírenie zreničiek (mydriáza) pre terapeutické a diagnostické účely, liečbu kŕčov v oblasti žalúdka, čiev, močových ciest, ale aj dýchacích ciest (bronchospazmus). Parasympatolytiká sa dajú tiež použiť pri prudkom poklese srdcovej frekvencie (akútna bradykardia).

 

Rozlyšujeme priamo a nepriamo pôsobiace parasympatomimetiká. K priamo pôsobiacim, ktoré pôsobia podobne acetylcholínu patrí pilokarpín. Nepriamo pôsobiace parasympatomimetiká ako fyzostigmín sú reverzibilné (vratné) alebo ireverzibilné (nevratné) inhibítory cholínesterázy. Cholínesteráza zabezpečuje rozklad acetylcholínu, jej blokádou sa preto predlžuje účinok tohoto transmitera.

 

Príkladom využitia parasympatomimetík je napríklad terapia glaukómu.

 

*Kandel, Eric et al. (Vyd.): ''Neurowissenschaften'', Spektrum 1995, ISBN 3-86025-391-3

*Schmidt, Robert F.; Schaible, Hans-Georg (Vyd.): ''Neuro- und Sinnesphysiologie''. Springer, Berlin 2006 (5. Vyd.). ISBN 3-540-25700-4

 

<references/>

 

[[Kategória:Nervový systém]]

 

[[cs:Parasympatikus]]

[[ru:Парасимпатическая нервная система]]

[[sv:Parasympatiska nervsystemet]]

[[tr:Parasempatik sinir sistemi]]

[[uk:Парасимпатична нервова система]]