Rakúska ekonomická škola: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Odkaz na súbor Menger.jpg bol odstránený, pretože ho Wknight94 na Commons zmazal. |
d drobne |
||
Riadok 1:
'''Rakúska ekonomická škola''' alebo len '''Rakúska škola''' je školou ekonomického myslenia, ktorá odmieta používanie metodológie [[prírodné vedy|prírodných vied]] na štúdium ľudského konania a miesto toho zakladá ekonomický formalizmus na logike a introspekcií nazývanej [[praxeológia]]. Jej najvýznamnejší predstavitelia sú [[Carl Menger]], [[Eugen von Böhm-Bawerk]], [[Ludwig Edler von Mises]], [[Friedrich August von Hayek]], [[Murray Rothbard]] a [[Walter Block]].
Napriek tomu, že ich myšlienky stáli do určitej miery mimo hlavného prúdu [[neoklasická ekonomická teória|neoklasickej teórie]], rakúska škola sa stala veľmi vplyvnou pre jej dôraz na kreatívnu fázu ekonomickej produktivity a jej hľadanie základov behaviorálnej teórie
Niektoré zdroje vyčleňujú novších ekonómov Rakúskej školy do samostatnej skupiny, ktorú nazývajú '''Neorakúska ekonomická škola'''.
Riadok 16:
=== Teória ===
* '''[[teória hodnoty]]''' – Rakúšania do ekonómie vniesli subjektívnu teóriu hraničného úžitku (inak označenú „teória hodnoty“), ktorá stojí v pozadí všetkých ekonomických
* teória '''[[náklady obetovaných príležitostí|nákladov obetovaných príležitostí]]''' – túto teóriu vniesol do ekonómie Friedrich von Wieser. Náklady obetovaných príležitostí sú stratou hraničnej užitočnosti statkov či služieb, o ktoré človek prišiel z dôvodov voľby alternatívneho využitia zdrojov. Skrátka, obetovaná príležitosť je druhou voľbou na škále preferencií jednotlivého človeka. Tým, že sa však človek rozhodol pre niečo iné, teda preferoval inú situáciu, nebola táto druhá „voľba“ realizovaná a musela byť „obetovaná“. Náklady obetovaných príležitostí zavŕšili koniec objektívnej teórie hodnôt, podľa ktorej sú práve náklady tým, čo udeľuje statkom hodnotu. Je to obetovaná užitočnosť nevyrobených statkov čo určuje náklady, teda samotný proces rozhodovania jednotlivcov a ich preferenčnej škály. Náklady na výrobu sú teda druhou stranou mince hodnote statkov, užitočnosťou, obetovanou a získanou.
Riadok 24:
* '''teória peňazí a hospodárskych cyklov''' - teóriu peňazí rozpracoval už Carl Menger a ukázal na skutočnosť, že peniaze vznikli ako trhový produkt a až neskôr boli monopolizované štátom. Vychádza dôsledne z ľudského jednania ako takého, respektíve z ''trhového procesu''. Avšak až Mises dokázal vysvetliť hodnotu peňazí na základe všeobecnej subjektívnej teórie hodnoty, a to pomocou ''regresného teorému''. Cena peňazí je označovaná ako [[kúpna sila peňazí]] a je to trhová cena ako každá iná. Rakúska škola tak odmieta všetky teórie peňazí, ktoré spočívajú na makroekonomických základoch, teda najmä ''kvantitatívnu teóriu peňazí'' používajúcu nezmyselný pojem [[cenová hladina|cenovej hladiny]]. Z Mengerovej teórie spontánneho vzniku peňazí je jasné, že to bola monopolizácia peňazí štátom, ktorá zaviedla do trhu s peniazmi poruchy. Výsledkom bol vznik ''hospodárskych cyklov''. Moderný peňažný systém založený na [[Centrálne bankovníctvo|centrálnom bankovníctve]] a [[Bankovníctvo s čiastočnými rezervami|čiastočných rezervách]] je ''zdrojom vzniku hospodárskych cyklov''. Úverový boom vyvoláva predlžovanie výrobného cyklu, ktorého zdroje však nie sú „kryté“ úsporami. Výsledná úroková miera tak neodráža časové preferencie a vedie k chybnej [[Ekonomická kalkulácia|ekonomickej kalkulácii]]. Nemožnosť financovateľnosti všetkých investícií sa však ukáže až v priebehu času a tak vyvoláva úverový boom dojem hospodárskej prosperity. Odhalenie chybných rozhodnutí potom znamená fázu útlmu.
* '''teória trhového procesu''' – rakúska ekonómia vníma ''trh ako proces''. Ľudia jednajú v podmienkach [[neistota|neistoty]], nevedia presne aká bude budúcnosť, musia teda odhadovať, očakávať. Trh je vnímaný ako ''proces objavovania príležitostí'' k uspokojovaniu ľudských potrieb. Ten, kto správne odhadne vývoj preferencií iných ľudí, bude odmenený. V rakúskej teóriu trhu je tak z princípu zabudovaný ''element času'' a z toho plynúca neistota. Kľúčovým prvkom v teórii trhu je podnikateľské objavovanie, čo je širšia definícia toho, čo robí každý z nás. Sledujeme vývoj cien, vývoj výroby, dopytu, príjmy. A na základe toho si môžeme odvodiť, kde je na trhu medzera, ktorú by sme mohli aktívne vyplniť. Je to kľúč k vysvetleniu, prečo trhy fungujú, teda prečo dochádza ku koordinácii ľudských činností bez akýchkoľvek zásahov vlády. Túto problematiku výrazným spôsobom obohatilo dielo ''Israela Kirznera''. Rakúska teória trhu je protipólom ekonómie hlavného prúdu, ktorý vytvára nerealistické modely všemožných stupňov konkurencie, ktoré potom aplikuje na realitu. Venuje sa najmä skúmaniu predpokladov dosiahnutia rovnováhy na trhu. Nielenže ekonómia hlavného prúdu nie je schopná ukázať, ako rovnováhu dosiahnuť. Zásadný problém tkvie, prečo by sme sa mali o rovnováhu usilovať. A na to odpovedá práve rakúska teória trhového procesu. Rovnováha znamená stav
== História ==
Riadok 63:
V povojnovom politickom chaose, hlavným teoretikom v teraz už socialistickej rakúskej vláde bol [[marxizmus|marxista]] [[Otto Bauer]]. Mises poznal Bauera z Böhm-Bawerkovho semináru, po nociach sa mu snažil vysvetľovať ekonómiu a nakoniec presvedčil Bauera vzdať sa boľševického štýlu politiky. Rakúsky socialisti mu to nikdy neodpustili, viedli proti nemu vojnu na akademickej pôde a úspešne mu bránili v získaní profesúry na univerzite.
Neochvejný Mises obrátil pozornosť na problém socializmu ako takého, napísaním senzačnej eseje v roku [[1921]], ktorú premenil v nasledujúcich dvoch rokoch na knihu „Gemeinwirtschaft:Untersuchungen über den Sozialismus" (neskôr po angl. pod názvom
Mises vyzval socialistov, aby v ekonomickej terminológii presne vysvetlili, ako bude ich systém fungovať, čo bola úloha, ktorej sa socialisti predtým vyhýbali. Debata medzi socialistami a predstaviteľmi rakúskej školy pokračovala v nasledujúcich dekádach, a až do kolapsu svetového socializmu v roku [[1989]] si akademici dlho mysleli, že debata bola vyriešená v prospech socialistov.
Riadok 72:
==== Vojnové obdobie ====
Počas tohto obdobia, Hayek a Mises napísali mnoho štúdií o hospodárskych cykloch, varovali pred úverovou expanziou a predpovedali blížiacu sa menovú krízu. Táto práca bola citovaná pri udeľovaní nobelovej ceny za ekonómiu Hayekovi v roku [[1974]]. Po pôsobení v Anglicku a v Amerike sa Hayek stal hlavným oponentom
==== Rakúska škola dnes ====
Misesov Newyorský seminár pokračoval až do roku [[1971]]. Počas tejto doby bol jeho študentom Rothbard. Vlastne Rothbardovo dielo Man, Economy and State (1963) bolo postavené na diele Human Action, a v niektorých oblastiach, napríklad teória monopolov, užitočnosť a prosperita, a v teórii štátu, upevnila Misesove pohľady. Rothbardov prístup k rakúskej ekonomickej škole nasledoval priamo myšlienky neskorých scholastikov aplikovaním ekonomickej vedy do konštrukcie teórie prirodzeného práva na majetok. Výsledkom
Po tomto diele sa Rothbard začal venovať skúmaniu príčin [[Veľká hospodárska kríza|Veľkej depresie]], kde aplikoval rakúsku teóriu hospodárskych cyklov, a ukázal, že krach na burze a následný ekonomický pokles možno pripísať predchádzajúcej úverovej expanzii. Potom v sérii štúdií o vládnej politike zostavil teoretický systém pre skúmanie efektov všetkých druhov intervencií na trhu.
Na sklonku života Mises videl, že začiatok vzkriesenia Rakúskej ekonomickej školy sa spája s publikovaním diela Man, Economy and State, a pokračuje dodnes. Bol to Rothbard, ktorý silno upevnil
Táto a ďalšie Rothbardove vplyvné práce slúžili ako kritické spojenie medzi Misesovou a Hayekovou generáciou a pre terajších ekonómov presadzujúcich myšlienky rakúskej tradície. V skutočnosti bez Rothbardovej snahy poprieť intelektuálne trendy vtedajšej doby, sa pokrok rakúskej ekonomickej školy mohol zastaviť. Bolo to jeho široké a hlboké vzdelanie, veselá osobnosť, encyklopedické vedomosti a optimistický pohľad na život, ktorý inšpiroval nespočetne veľa študentov k upriameniu pozornosti na slobodu.
Riadok 148:
*[[Joseph Salerno]]
*[[Pascal Salin]]
*[[Josef
*[[Jesus Huerta de Soto]]
*[[Richard von Strigl]]
| |||