Metafyzika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
VolkovBot (diskusia | príspevky)
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: gan:形而上學; kozmetické zmeny
Riadok 3:
'''Metafyzika''' je také zameranie [[filozofia|filozofie]], ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza [[empíria|empiricky]] okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel. [[Aristoteles]] používal na označenie takéhoto skúmania termín „prvá filozofia“ ([[gréčtina|gr]]. ''proté philosophia'').
 
Metafyzika je základná filozofická oblasť skúmania, v ktorej korenia všetky filozofické disciplíny. Metafyziku zvyknú členiť podľa [[Nemecko|nemeckého]] [[osvietenstvo|osvietenského]] [[filozof|filozofa]]a [[Christian Wolff|Christana Wolffa]] na filozofiu bytia ([[ontológia]]), [[kozmológia|kozmológiu]], filozofiu [[človek|človeka]]a ([[filozofická antropológia]], filozofia existencie) a filozofiu [[Boh|Boha]]a ([[filozofická teológia]]).
 
Metafyzika sa postupne vyvinula do osobitnej filozofickej disciplíny o nadzmyslových, len rozumom postihnuteľných (inteligibilných) veciach ([[substancia]], [[esencia]], [[Boh]], [[duša]], [[nesmrteľnosť]], [[zlo]] atď.) chápaných ako stále, nemenné a večné entity alebo princípy.
 
== Etymológia pomenovania ==
 
Autorom pojmu ''metafyzika'' je [[Grécko|grécky]] [[filozof]] a predstaviteľ [[antika|antickej]] [[peripatetizmus|peripatetickej školy]] [[Andronikos z Rodu]] z [[1. storočie pred Kr.|1. storočia pr. Kr]]. Ten ako jeden z prvých vydavateľov a komentátorov [[Aristoteles|Aristotelových]] spisov systematicky zoradil diela svojho majstra, pričom písomnosti, ktoré pojednávajú o duchovných a nehmotných skutočnostiach, zaradil za traktáty o [[fyzika|fyzike]] (''Fyzika''), ktoré zase pojednávajú o hmotnej realite. Takto sa týmto písomnostiam začalo hovoriť ''Metafyzika'', resp. v pôvodnej [[gréčtina|gréčtine]] τὰ μετὰ τὰ φυσικὰ βιβλία (''tá metá tá physiká biblía'' – „knihy, nasledujúce po Fyzike“ resp. „knihy, ktoré sú za ''Fyzikou''“ ). Predpona μετὰ (meta-) teda znamená „za“ alebo „poza“.
Riadok 15:
:'''2.''' Andronikos ako stúpenec aristotelovského peripatetizmu veľmi dobre poznal Aristotelovo dielo, takže usúdil, že témy o duchovných a nehmotných skutočnostiach v na prvý pohľad ťažko zaraditeľných spisoch siahajú poza (gr. μετὰ čiže meta-) bežné, [[zmyslový orgán|zmyslovou]] [[empíria|empíriou]] postihnuteľné „fyzično“, preto ich celkom úmyselne a výstižne nazval „metafyzičnom“ a daný súbor kníh ''Metafyzikou''.
 
== Tradičné metódy metafyziky ==
 
Tradičnými výskumnými metódami metafyziky sú:
Riadok 29:
Tieto metódy nikdy neboli používané v čistej podobe, ale sa rôznorodo miesili.
 
== Klasické členenie ==
 
Klasické, dlho pretrvávajúce členenie metafyziky pochádza z pera [[Nemecko|nemeckého]] [[filozof|filozofa]]a [[Christian Wolff|Christiana Wolffa]], ktorý s využitím prvkov [[scholastika|scholastickej]] špekulácie a metodickej skepsy [[René Descartes|René Descarta]] nadviazal na [[Leibniz|Leibniza]]a a stal sa tak významným systematikom nemeckej metafyzickej terminológie. Podľa neho sa metafyzika člení na dve oblasti:
:1. ''metaphysica generalis'' (všeobecná metafyzika) – tá sa zaoberá bytím a súcnom ako takým, takže ju možno konkretizovať ako [[ontológia|ontológiu]]
:2. ''metaphysica specialis'' (špeciálna metafyzika)
::a. racionálna kozmológia (predmetom je [[svet]] ako taký)
::b. racionálna psychológia (predmetom je [[duša]] [[človek|človeka]]a)
::c. racionálna teológia (predmetom je [[Boh]] či božstvo)
 
Takéto delenie je známe už v období scholastiky a preberá ho aj Immanuel Kant vo svojom tzv. predkritickom období, kedy mu bol Wolff ešte vzorom.<ref> Kol. autorov: ''Filosofický slovník''. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. r. o., 2002, s. 444.</ref>
 
== Vzťah metafyziky a kresťanskej teológie ==
 
Základný rozdiel medzi metafyzikou a [[kresťanstvo|kresťanskou]] [[teológia|teológiou]] sa rysuje predovšetkým u [[stredovek|stredovekého]] [[scholastika]] [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] v jeho diele ''Suma teologická''. Jeho rozlíšenie je reprezentatívne, pričom určite nemožno obísť [[Aristoteles|Aristotelovo]] chápanie „múdrosti“ ([[gréčtina|gr]]. ''sophía''), v ktorého kontexte Tomáš dichotómiu rieši.
Aristotelova teória vedeckého poznania vníma ako najdokonalejšie a najvyššie vedenie práve tzv. múdrosť ([[gréčtina|gr]]. ''sophía''). Jej predmetom sú najvšeobecnejšie príčiny jestvujúcna a bytia ako takého. Poznanie týchto úplne prvých, priam až [[axióma|axiomatických]] príčin zabezpečuje tejto, takpovediac, vede istý teologický rozmer, keďže skúmanie prvotnej príčiny je totožné so skúmaním absolútneho metafyzična resp. [[Boh|božstva]]. Celé toto poznanie sa nadobúda realizáciou čisto [[rozum|rozumovej]]ovej mohutnosti [[človek|človeka]]a vrátane [[logika|logických]], [[dedukcia|deduktívne]] odvodených myšlienkových konštrukcií. „Sophía“ ako múdrosť sa takto u Aristotela jednoznačne predstavuje ako vyvrcholenie celej „prvej filozofie“ ([[gréčtina|gr]]. ''proté philosophía''), resp. celej metafyziky.
 
Otázkou sa teda stáva: „Je potrebná akási ďalšia (kresťanská) teológia, keď metafyzika rozumom skúma absolútne metafyzično a tým nadobúda sama teologický rozmer?“ K tejto otázke sa dostáva [[Tomáš Akvinský]] na začiatku ''Teologickej sumy'', keď obhajuje relevanciu [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[teológia|teológie]] (alebo v jeho slovníku – tzv. posvätnej náuky).
V prospech dostatočnosti prirodzenej teológie resp. metafyziky (u Aristotela ''sophía'') hovorí učenie, že ona sama je v kontexte aristotelizmu vrchol ľudského poznania a dokonca i samotná blaženosť v kresťanskom zmysle znamená rozumové nazeranie [[Boh|Boha]]a. Preto sa rozumovo budovaná metafyzika dá chápať ako postačujúca veda aj pre kresťana. Tomáš však argumentuje, že nie každý človek má prirodzenú vlohu alebo čas pre venovanie sa filozofii, aby sám svojím rozumom dospel k poznaniu božstva, hoci nevylučuje, že aj to je možné (na základe stvorenstva). Takto sa podľa Tomáša Boh rozhodol zjaviť tzv. nadprirodzenú alebo zjavenú posvätnú náuku, ktorá by tento problém nielenže riešila, ale by aj poskytla exkluzívnejšie informácie o metafyzične, na ktoré rozum sám prísť nemôže, keďže ho presahujú. Týmto zjavením je kresťanská [[Biblia]] a u Tomáša aj kresťanská ([[Katolícka cirkev|katolícka]]) Tradícia.
 
Vytýčený rozdiel medzi metafyzikou s teologickým rozmerom (u Aristotela ''sophía'') a kresťanskou teológiou sa teda rysuje práve v kontexte zdroja ich informácií. Metafyzika sa buduje len [[rozum|rozumom]]om, z čoho vznikajú tzv. pravdy z rozumu, zatiaľ čo kresťanská teológia sa inšpiruje aj kresťanským zjavením, z čoho pochádzajú tzv. pravdy z viery. Toto rozlíšenie je totožné s rozlíšením filozofickej (prirodzenej) teológie a kresťanskej teológie. Metafyzika teda vylučuje všetky výpovede, ktoré nepochádzajú z púheho rozumu, zatiaľ čo kresťanská filozofia si [[dogma|dogmatickým]] spôsobom stanovuje [[axióma|axiómy]] zo spomínaného zjavenia a k rozumu má vzťah, ktorý by sa dal popísať ako úsilie o elimináciu všetkej prípadnej vnútornej kontradikcie.
 
== Názory na metafyziku ==
=== Aristoteles ===
Metafyzika je podľa [[Aristoteles|Aristotela]] [[prvá filozofia]], časť [[teoretická filozofia|teoretickej filozofie]].
=== Bacon ===
[[Roger Bacon]] stotožňuje filozofiu s vedou vôbec, ktorej by chcel vrátiť podľa možností čo najúplnejšiu autoritu. Tak filozofia prírody, ako aj metafyzika a etika patria podľa jeho mienky k prírodovedným a empirickým disciplínam. Za najväčšiu autoritu v oblasti filozofie považuje Aristotela. Cení si v ňom predovšetkým prírodovedca a mysliteľa, ktorý vedel využívať skúsenosť i experiment. Lebo úlohou filozofie je podľa Bacona skúmanie skutočnosti a odhaľovanie zákonov, ktoré ju ovládajú.
=== Carnap ===
Metafyzika je podľa [[Rudolf Carnap|Carnapa]] je výraz určitého životného pocitu, ktorý by sa mohol legitimným spôsobom prejavovať v náboženstve a umení. Metafyzika nemôže byť však vedou, pretože
jej výroky nemožno verifikovať.
=== Kant ===
Metafyzika je podľa [[Immanuel Kant|Kanta]] skúmanie toho, čo môžem vedieť, hľadanie odpovede na otázku, čo môžem vedieť.
=== Levinas ===
Metafyzika je podľa [[Emmanuel Lévinas|Levina]] transcendencia k [[druhý|druhému]]. Metafyzika má prednostné miesto pred ontológiou, pretože sa otvára k možnej skúsenosti nekonečného a zároveň, ešte
pred ontológiou, dáva miesto etike.
 
== Knižné zdroje článku ==
* Kol. autorov: ''Filosofický slovník''. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. r. o., 2002. ISBN 80-7182-064-4
 
== Referencie ==
{{reflist}}
 
Riadok 108:
[[fr:Métaphysique]]
[[fy:Metafysika]]
[[gan:形而上學]]
[[gl:Metafísica]]
[[he:מטאפיזיקה]]