Metafyzika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: sa:तत्त्वमीमांसा |
d robot Pridal: gan:形而上學; kozmetické zmeny |
||
Riadok 3:
'''Metafyzika''' je také zameranie [[filozofia|filozofie]], ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza [[empíria|empiricky]] okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel. [[Aristoteles]] používal na označenie takéhoto skúmania termín „prvá filozofia“ ([[gréčtina|gr]]. ''proté philosophia'').
Metafyzika je základná filozofická oblasť skúmania, v ktorej korenia všetky filozofické disciplíny. Metafyziku zvyknú členiť podľa [[Nemecko|nemeckého]] [[osvietenstvo|osvietenského]] [[filozof
Metafyzika sa postupne vyvinula do osobitnej filozofickej disciplíny o nadzmyslových, len rozumom postihnuteľných (inteligibilných) veciach ([[substancia]], [[esencia]], [[Boh]], [[duša]], [[nesmrteľnosť]], [[zlo]] atď.) chápaných ako stále, nemenné a večné entity alebo princípy.
== Etymológia pomenovania ==
Autorom pojmu ''metafyzika'' je [[Grécko|grécky]] [[filozof]] a predstaviteľ [[antika|antickej]] [[peripatetizmus|peripatetickej školy]] [[Andronikos z Rodu]] z [[1. storočie pred Kr.|1. storočia pr. Kr]]. Ten ako jeden z prvých vydavateľov a komentátorov [[Aristoteles|Aristotelových]] spisov systematicky zoradil diela svojho majstra, pričom písomnosti, ktoré pojednávajú o duchovných a nehmotných skutočnostiach, zaradil za traktáty o [[fyzika|fyzike]] (''Fyzika''), ktoré zase pojednávajú o hmotnej realite. Takto sa týmto písomnostiam začalo hovoriť ''Metafyzika'', resp. v pôvodnej [[gréčtina|gréčtine]] τὰ μετὰ τὰ φυσικὰ βιβλία (''tá metá tá physiká biblía'' – „knihy, nasledujúce po Fyzike“ resp. „knihy, ktoré sú za ''Fyzikou''“ ). Predpona μετὰ (meta-) teda znamená „za“ alebo „poza“.
Riadok 15:
:'''2.''' Andronikos ako stúpenec aristotelovského peripatetizmu veľmi dobre poznal Aristotelovo dielo, takže usúdil, že témy o duchovných a nehmotných skutočnostiach v na prvý pohľad ťažko zaraditeľných spisoch siahajú poza (gr. μετὰ čiže meta-) bežné, [[zmyslový orgán|zmyslovou]] [[empíria|empíriou]] postihnuteľné „fyzično“, preto ich celkom úmyselne a výstižne nazval „metafyzičnom“ a daný súbor kníh ''Metafyzikou''.
== Tradičné metódy metafyziky ==
Tradičnými výskumnými metódami metafyziky sú:
Riadok 29:
Tieto metódy nikdy neboli používané v čistej podobe, ale sa rôznorodo miesili.
== Klasické členenie ==
Klasické, dlho pretrvávajúce členenie metafyziky pochádza z pera [[Nemecko|nemeckého]] [[filozof
:1. ''metaphysica generalis'' (všeobecná metafyzika) – tá sa zaoberá bytím a súcnom ako takým, takže ju možno konkretizovať ako [[ontológia|ontológiu]]
:2. ''metaphysica specialis'' (špeciálna metafyzika)
::a. racionálna kozmológia (predmetom je [[svet]] ako taký)
::b. racionálna psychológia (predmetom je [[duša]] [[človek
::c. racionálna teológia (predmetom je [[Boh]] či božstvo)
Takéto delenie je známe už v období scholastiky a preberá ho aj Immanuel Kant vo svojom tzv. predkritickom období, kedy mu bol Wolff ešte vzorom.<ref> Kol. autorov: ''Filosofický slovník''. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. r. o., 2002, s. 444.</ref>
== Vzťah metafyziky a kresťanskej teológie ==
Základný rozdiel medzi metafyzikou a [[kresťanstvo|kresťanskou]] [[teológia|teológiou]] sa rysuje predovšetkým u [[stredovek|stredovekého]] [[scholastika]] [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] v jeho diele ''Suma teologická''. Jeho rozlíšenie je reprezentatívne, pričom určite nemožno obísť [[Aristoteles|Aristotelovo]] chápanie „múdrosti“ ([[gréčtina|gr]]. ''sophía''), v ktorého kontexte Tomáš dichotómiu rieši.
Aristotelova teória vedeckého poznania vníma ako najdokonalejšie a najvyššie vedenie práve tzv. múdrosť ([[gréčtina|gr]]. ''sophía''). Jej predmetom sú najvšeobecnejšie príčiny jestvujúcna a bytia ako takého. Poznanie týchto úplne prvých, priam až [[axióma|axiomatických]] príčin zabezpečuje tejto, takpovediac, vede istý teologický rozmer, keďže skúmanie prvotnej príčiny je totožné so skúmaním absolútneho metafyzična resp. [[Boh|božstva]]. Celé toto poznanie sa nadobúda realizáciou čisto [[rozum
Otázkou sa teda stáva: „Je potrebná akási ďalšia (kresťanská) teológia, keď metafyzika rozumom skúma absolútne metafyzično a tým nadobúda sama teologický rozmer?“ K tejto otázke sa dostáva [[Tomáš Akvinský]] na začiatku ''Teologickej sumy'', keď obhajuje relevanciu [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[teológia|teológie]] (alebo v jeho slovníku – tzv. posvätnej náuky).
V prospech dostatočnosti prirodzenej teológie resp. metafyziky (u Aristotela ''sophía'') hovorí učenie, že ona sama je v kontexte aristotelizmu vrchol ľudského poznania a dokonca i samotná blaženosť v kresťanskom zmysle znamená rozumové nazeranie [[Boh
Vytýčený rozdiel medzi metafyzikou s teologickým rozmerom (u Aristotela ''sophía'') a kresťanskou teológiou sa teda rysuje práve v kontexte zdroja ich informácií. Metafyzika sa buduje len [[rozum
== Názory na metafyziku ==
=== Aristoteles ===
Metafyzika je podľa [[Aristoteles|Aristotela]] [[prvá filozofia]], časť [[teoretická filozofia|teoretickej filozofie]].
=== Bacon ===
[[Roger Bacon]] stotožňuje filozofiu s vedou vôbec, ktorej by chcel vrátiť podľa možností čo najúplnejšiu autoritu. Tak filozofia prírody, ako aj metafyzika a etika patria podľa jeho mienky k prírodovedným a empirickým disciplínam. Za najväčšiu autoritu v oblasti filozofie považuje Aristotela. Cení si v ňom predovšetkým prírodovedca a mysliteľa, ktorý vedel využívať skúsenosť i experiment. Lebo úlohou filozofie je podľa Bacona skúmanie skutočnosti a odhaľovanie zákonov, ktoré ju ovládajú.
=== Carnap ===
Metafyzika je podľa [[Rudolf Carnap|Carnapa]] je výraz určitého životného pocitu, ktorý by sa mohol legitimným spôsobom prejavovať v náboženstve a umení. Metafyzika nemôže byť však vedou, pretože
jej výroky nemožno verifikovať.
=== Kant ===
Metafyzika je podľa [[Immanuel Kant|Kanta]] skúmanie toho, čo môžem vedieť, hľadanie odpovede na otázku, čo môžem vedieť.
=== Levinas ===
Metafyzika je podľa [[Emmanuel Lévinas|Levina]] transcendencia k [[druhý|druhému]]. Metafyzika má prednostné miesto pred ontológiou, pretože sa otvára k možnej skúsenosti nekonečného a zároveň, ešte
pred ontológiou, dáva miesto etike.
== Knižné zdroje článku ==
* Kol. autorov: ''Filosofický slovník''. Olomouc : Nakladatelství Olomouc s. r. o., 2002. ISBN 80-7182-064-4
== Referencie ==
{{reflist}}
Riadok 108:
[[fr:Métaphysique]]
[[fy:Metafysika]]
[[gan:形而上學]]
[[gl:Metafísica]]
[[he:מטאפיזיקה]]
| |||