Varjagovia: Rozdiel medzi revíziami

'''Varjagovia''' alebo '''Variagovia''' boli švédski [[Vikingovia]], ktorí podnikali obchodno-koristnícke výpravy do východnej Európy. Ich tunajšie slovanské označenie Varjagovia (v byzantských prameňoch ''Varangoi'') malo pôvod vo vlastnom škandinávskom pomenovaní ''Vaeringar'' alebo ''Vaeringjar'', ktoré označovalo člena družiny, ktorý bol viazaný prísahou (''vár''). Podľa západných historikov sú Variagovia pôvodcami štátu [[Kyjevská Rus]], podľa ruských historikov to však nie je pravda.

 

Prví Varjagovia sa objavili vo východnej Európe už v [[7. storočie|7. storočí]]. Pristáli na pobreží [[Fínsky záliv|Fínskeho zálivu]] a potom začali prenikať do vnútrozemia. Ich prvá cesta viedla po [[Neva|Neve]], [[Ladožské jazero|Ladožskom jazere]] a proti prúdu rieky [[Volchov]]a do [[Ilmeňské jazero|Ilmeňského jazera]]. V tejto oblasti si Varjagovia vybudovali prvé opevnené základne. Jednou z najstarších a nepochybne najvýznamnejšou bol ''Aldeigjuborg'' (teraz [[Stará Ladoga]]), situovaná neďaleko ústia Volchova do Ladožského jazera. Odtiaľ prenikli po [[vodná plocha|vodných plochách]] a [[vodný tok|tokoch]] po [[Volga|Volge]] a [[Kaspické more|Kaspickom mori]] do vzdialených [[Arábia|arabských]] krajín. Na tejto trase obchodovali s [[Volžské Bulharsko|volžskými Bulharmi]], [[Chazarovia|Chazarmi]] a [[Arabi|Arabmi]]. Okrem tejto „arabskej“ [[Obchodná cesta|obchodnej cesty]] sa neskôr, v polovici [[9. storočie|9. storočia]], ustálila druhá známejšia cesta vedúca „od Varjagov ku Grékom“, to znamená zo Švédska cez [[Baltické more]] a po riekach [[Neva|Neve]] a [[Volchov]]e alebo [[Západná Dvina|Západnej Dvine]] a [[Lovať|Lovati]] na [[Dneper]] a ďalej do [[Čierne more|Čierneho mora]] a [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].

 

Neskôr sa Varjagovia preslávili ako bojovníci v službách významných panovníkov. Varjagskú gardu mali napríklad byzantskí cisári. Jej základ vytvorilo šesť tisíc Varjagov z družiny veľkého kniežaťa kyjevského [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]], ktoré poslal na pomoc svojmu neskoršiemu švagrovi [[Basileios II.|Basileiovi II.]] (asi roku [[988]]). Títo bojovníci už zostali v cisárových službách a vytvorili základ pre osobnú panovníkovu gardu.

 

[[Kategória:Etniká, národy a národnosti]]