Mión: Rozdiel medzi revíziami

</table>

 

 

Z historických dôvodov ho občas označujeme ako '''ν mezón''', aj keď nepatrí do skupiny [[mezón]]ov v modernej časticovej fyzike. [[Hmotnosť]] miónu je 207× väčšia ako [[hmotnosť]] [[elektrón]]u (105,6 [[MeV]]). Mión bežne značíme &mu;^- a antimión &mu;⁺.

Na [[zem]]i prirodzene vzniká pri rozpade [[pión]]u. Pióny vznikajú v horných vrstvách [[atmosféra|atmosféry]] v dôsledku ich interakcie s [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]] a veľmi rýchlo, v priebehu niekoľkých nanosekúnd, sa rozpadajú. Vzniknuté mióny sa takisto rýchlo rozpadajú počas asi 2,2 mikrosekundy. Pretože sa však pohybujú v atmosfére veľmi rýchlo, v dôsledku [[dilatácia času|dilatácie času]], jednoho z efektu [[špeciálna teória relativity|špeciálnej teórie relativity]], dopadajú na zemský povrch (čas rozpadu je meraný v sústave, kde je mión v pokoji, ale z pohľadu pozemského pozorovateľa ide o oveľa dlhší čas).

 

 

== Mionické atómy ==

Mióny objavil [[Carl David Anderson]] v roku [[1936]] pri štúdiu [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]]. Pozoroval častice, ktoré sa pri prechode [[magnetické pole|magnetickým poľom]] stáčali pod väčším [[uhol|uhlom]] ako [[elektrón]]y, ale menším ako [[protón]]y. Predpokladal, že nová častica má rovnakú veľkosť náboja a [[hmotnosť]] medzi [[elektrón]]om a [[protón]]om.

 

 

== Využitie ==

*Mióny sa takto môžu používať napríklad k detekcii rádioaktívnych látok.

*Zistenie, z akého materiálu sú predmety (archeologické artefakty) vyrobené.

 

{{elementárne častice}}