Edvard Munch: Rozdiel medzi revíziami

Počas jeho kariéry častokrát menil celkový štýl maľby, v 1880 kreslil porpod vplyvom naturalizmu, diela ko ''Portrét Hansa Jægera'', a čiastočne aj pod vplyvom impresionizmu - ''Rue Lafayette''.

V [[1892]], Munch sformuloval svoj charakteristický a originálny koncept syntetizmu, príkladom je -dielo ''Melanchólia'', v ktorom farby predstavujú symbolický element, alebo slávny ''Výkrik''.

Počas [[1890]], Munch si obľúbil mdlý priestor v obrazoch a používal ho často na predné figúry. Vybral si pózy na prezentovanie stavu mysle a psychologických podmienok (''Popol''), figúry prepožičiavajú obrazumonumentálnuobrazu monumentálnu, statickú kvalitu. Munchove figúry vyzerajú ako keby hrali svoje roly na divadelnom javisku, (''Smrť v izbe chorého''), niečo ako pantomíma fixovaných postojov, ktoré zobrazujú emócie. Pretože dáva svojim stvárneným charakterom len psychologickú dimenziu ako v diele ''Výkrik'', Munchovi muži a ženy nevyzerajú realisticky.

V [[1892]], Únia berlínskych umelcov pozvala Muncha na výstavu do Berlína. jehoJeho maľby vyvolali škandál a kontroverzné reakcie na seba nenechali dlho čakať. Výstava bola po týždni uzavretá. V Berlíne sa stal členom úzkeho kruhu umelcov s Henrikom Ibsenom (ktorému navrhol niekoľko setov pre jeho hry), a Augustom Strindbergom.