Kostolec (hradisko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d + Kategória:Považský Inovec |
d →História: drobné wiki |
||
Riadok 9:
== História ==
Vďaka výhodnému postaveniu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej [[Jantárová cesta (história)|jantárovej cesty]] - spájajúcej severnú a južnú Európu. Ostroh sa stal obývaným miestom vo viacerých obdobiach [[pravek]]u a [[včasná dejinná doba|včasnej doby dejinnej]].
Súvislý prehľad o vývoji osídlenia priniesol systematický archeologický výskum, ktorý na lokalite realizoval [[Archeologický ústav SAV]] v [[Nitra|Nitre]] v rokoch [[1968]]-72 a 75.
Riadok 15:
Stopy osídlenia pochádzajú už zo [[paleolit|staršej doby kamennej]] (22 000 pred Kr.) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2000 pred Kr.)
V [[bronzová doba|mladšej dobe bronzovej]] (1100 pred Kr.) tu jestvovalo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry, opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom a výrobnými zariadeniami. Pozornosť si zasluhujú aj stopy osídlenia z [[rímska doba|doby rímskej]] (2. - 3. storočie).
Kľúčovú úlohu zohral Kostolec vo veľkomoravskom období (9. storočie - začiatok 10. storočia]]). Vzniklo tu opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo - dvorec s obytnou zástavbou a vlastníckym kostolom s malým pohrebiskom príslušníkov vládnucej vrstvy. Išlo o mocensko-správne stredisko, na ktoré sa viazali poľnohospodárske a remeselné osady v okolí. Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie nateraz známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na Slovensku.
Po zániku dvorca od druhej polovice 10. storočia do 14. storočia, nachádzalo sa na lokalite pohrebisko viacerých okolitých včasnostredovekých osád. V 15. storočí tu vzniklo niekoľko hospodárskych stavieb a plošina sa príležitostne pre svoju dobrú polohu využívala aj pre vojenské účely.
| |||