Rómska osada: Rozdiel medzi revíziami

V Uhorsku boli najmä v [[18. storočie|18. storočí]] snahy priviesť romovCigánov k usadlému spôsobu života a začleniť ich do usadlostí majoritného obyvateľstva. RomoviaCigáni sa však vo veľkej časti neprispôsobili a naďalej sa sťahovali. V tomto období vzniklo najviac osád. Ich podoba sa rôznila: niekedy to boli osady vzniknuté pozdĺž cesty alebo potoka, inokedy nepravidelné, zhlukové usporiadania domov, ktoré postupne prevládli.

Okrem stanov a júrt stavali RomoviaCigáni aj zemnice a polozemnice, postupne prišli k jednopriestorovým domom, ku ktorým pribudlo aj zádverie.

Zemnice sa stavali vo svahu a na čelnej fasáde mali dverný otvor, spočiatku prekrytý iba plachotu, neskôr aj dverami. Šikmá strecha zemnice sa oprierala o [[Socha (architektúra)|sochu]]. Polozemnice boli podobné zahĺbené stavby, ktorých strecha však už stála na nízkych stenách. Od polozemníc sa prešlo k jednopriestorovým domom (drevenným alebo hlineným podľa oblasti). Vidíme tu už čiastočné ovplyvnenie architektúry pôvodným obyvateľstvom, romskecigánske domy však boli oveľa skromnejšie. K jednému priestoru pribudla časom aj predsieň, riešená najskôr formou dostavby s nižším stropom. Ak sa predsieň stavala spolu s hlavným priestorom, mala s ním spoločnú strechu. Predsieň sa využivala na uskladnenie potravín. Varilo sa prevažne vonku, kde prekrytím sporáka jednoduchou konštrukciou vznikla letná kuchyňa. Zdobilo sa hlavne maľovaním vonkajších aj vnútorných stien.