Wikipédia

Stará planina: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bronto (diskusia | príspevky)
131 809 editací
d Balkán (pohorie) premiestnená na Stará planina: Geodezia
Bronto (diskusia | príspevky)
131 809 editací
tieRodopy a Kraiš... patria do Trácko-macedónskej horskej sústavy a je tam jasný geologický predel voči Starej planine
Riadok 1:
{{Geobox| Range
<!-- *** Name section *** -->
| name = Balkán<br>StaraStará planina
| native_name = Стара планина
| other_name =
Riadok 80:
}}
 
'''BalkánStará planina''' alebo(staršie '''Stara planina'Balkán''; (po srbsky a po bulharsky ''Stara planina'') je [[pásmové pohorie]] v juhovýchodnej [[Európa|Európe]] na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Tiahne sa v dĺžke okolo 560 km medzi vrchmi [[Vrška Čuka]] na hraniciach [[Bulharsko|Bulharska]] a [[Srbsko|Srbska]] a zálivom [[Emine]] na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]]. Najvyššia časť pohoria sa nachádza v strednom Bulharsku. Najvyšším vrchom je Botev (2376 m n. m.) nachádzajúci sa v [[Stredobalkánsky národnýNárodný park|Stredobalkánskom národnomStredný Balkán|Národnom parku Stredný Balkán]]. Pohorie dalo meno celému polostrovu a zohralo významnú úlohu pri vývoji Bulharskéhobulharského národa.
 
== Geografia ==
BalkánStará planina je súčasťou [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]] a nadväzuje na [[Karpaty]]. Delí sa na dve časti [[Predbalkán]] na severe, kde postupne prechádza do [[Dunajská nížina|Dunajskej nížiny]]. Na juhu sa do pohoria zasahuje 11 významných dolín, ktoré prebiehajú severojužným smerom od hraníc medzi Srbskom a Bulharskom na západe po Čierne more na východe. Doliny oddeľujú Balkán od pohoria [[Srednogorie]].
 
''Horská sústava Starej planiny'' (balkanidy) sa delí na:
Balkánske pohorie sa skladá z 30 menších geomorfologických celkov radených ako samostatné pohoria. : ▼
*Stará planina (v širšom zmysle):
* ''Západný Balkán'' siahajúci od vrchu Vraška Čuka k priesmyku [[Arabakonak]] o celkovej dĺžke 190 km a najvyšším bodom [[Midžur]] (2169 m).▼
**[[Predbalkanat]]/[[Predplaninite]] ([[Predbalkán]])
* ''Stredný Balkán'' od Arabakonaku k priesmyku [[Vratnik]] o celkovej dĺžke 207 km. Najvyšším vrchom v tejto časti pohoria je [[Botev]] (2376 m).▼
**Stará planina (v užšom zmysle)
* ''Východný Balkán'' od priesmyku Vratnik po záliv [[Emine]] je dlhý 160 km. Najvyšším vrchom je [[Balgarka]] (1181 m). Východná časť pohoria je najnižšia.▼
*[[Zadbalkanski kotlovini]] ([[Zabalkánske kotliny]])
*[[Strednogorie]] ([[Stredohorie]])
 
Predbalkanat na severe postupne prechádza do [[Dunajská nížina|Dunajskej nížiny]]. Do vlastnej Starej planiny z juhu zasahuje 11 významných dolín (Zadbalkanske kotlovini), ktoré prebiehajú severojužným smerom od hraníc medzi Srbskom a Bulharskom na západe po Čierne more na východe, a na ktoré na juhu nadväzuje pohorie [[Srednogorie]].
 
▲BalkánskeStará pohorieplanina (v širšom zmysle) sa skladá z 30 menších geomorfologických celkov radených ako samostatné pohoria. Tieto sa zvyknú zoskupovať do týchto celkov:
* ''Východosrbské rudohorie''
▲* ''ZápadnýZápadná BalkánStará planina'' siahajúcisiahajúca od vrchu Vraška Čuka k priesmyku [[Arabakonak]] os celkovejcelkovou dĺžkedĺžkou 190 km a najvyšším bodom [[Midžur]] (2169 m).
▲* ''StrednýStredná BalkánStará planina'' od Arabakonaku k priesmyku [[Vratnik]] os celkovejcelkovou dĺžkedĺžkou 207 km. Najvyšším vrchom v tejto časti pohoria je [[Botev]] (2376 m).
▲* ''VýchodnýVýchodná BalkánStará planina'' od priesmyku Vratnik po záliv [[Emine]] je dlhý 160 km. Najvyšším vrchom je [[Balgarka]] (1181 m). Východná časť pohoria je najnižšia.
 
== Hydrológia ==
BalkánStará planina je rozvodím medzi povodiami [[Čierne more|Čierneho]] a [[Egejské more|Egejského mora]]. Pohorím prechádza najväčšia Bulharská rieka [[Iskar]], ktorá v ňom vyformovala [[Iskarskú tiesňavu]]. Medzi ďalšie rieky, ktoré pramenia v pohorí, patrí [[Timok]], [[Arčar]], [[Lom (rieka)|Lom]], [[Cibrica]], [[Ogosta]], [[Skat]], [[Vit]], [[Osam]], [[Jantra]] a [[Rusenski Lom]]. Pramení tu aj rieka [[Kamča]], ktorá tečie priamo do Čierneho mora. V oblasti nie je veľa prameňov [[minerálna voda|minerálnych vôd]], napriek tomu sa tu nachádza niekoľko [[kúpele|kúpeľných]] miest ako [[Varšec]], [[Šipkovo]] a [[Vonešta Voda]].
 
== Geológia ==
[[Súbor:Kozya-stena-dinev.jpg|náhľad|vpravo|Vrch Kozia stena]]
BalkánStará planina je [[vrása|vrásové]]-[[násun]]ové pohorie [[jura (geochronologická jednotka)|jurského]] až [[oligocén]]neho veku, ktoré vzniklo počas [[alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]]. Je súčasťou alpsko-himalájskej horskej sústavy, ktorá siaha od [[Alpy|Álp]] až do [[Indonézia|Indonézie]]. Masy hornín boli tlačené približne na sever až severo-severo východseveroseverovýchod na svoje predpolie tvorené [[Moeská platforma|Moeskou platformou]].

Z hľadiska [[regionálna geológia|regionálnej geológie]] sa BalkánStará planina (balkanidy) delí na [[predbalkánska zóna|predbalkánsku zónu]], [[zóna starejStarej planiny|zónu Starej planiny]], a [[strednogorská zóna|strednogorskú zónu]], [[Rodopy]] a [[kraištidy]]<ref>Mísař, Z., 1987: ''Regionální geologie světa.'' Academia, Praha, 708 s.</ref>. [[Predbalkán]] je podobnej vrásovej stavby ako západoeurópske pohorie [[Jura (pohorie)|Jura]]. Zvyšok pohoria má typickejšiu [[príkrov (geológia)|príkrovovú]] stavbu s príkrovmi zahŕňajúcimi staré [[kryštalinikum|kryštalické]] horniny.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
*Král, Václav: Fyzická geografie Evropy, Academia 2001
 
== Iné projekty ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Stará_planina“