Pásnice: Rozdiel medzi revíziami

Titulok=''[[Lineus geniculatus]]''|

''' Pásnice''' alebo '''páskovce''' (''Nemertini'', ''Nemertea'', ''Nemertina'', ''Nemertinea'') sú kmeň [[špirálovce|špirálovcov]]. Je to malá skupina takmer výhradne morských červovitých[[červ]]ovitých živočíchov[[živočích]]ov.

Povrch tela tvorí obrvený [[epitel]] s množstvom [[Žľaza|žľazových]] buniek. Prvýkrát v živočíšnej ríši u nich pozorujeme uzavretú [[obehová sústava|obehovú sústavu]] a otvorenú [[tráviaca sústava|tráviacu sústavu]] – majú už funkčný terminálne umiestnený [[anus]]. [[dýchanie|Dýchajú]] pritom celým povrchom. Špecifickým znakom pásnic je vyliačiteľný [[chobot]], ktorý má často na konci stilet s jedovou[[jed]]ovou žľazou. Chobot sa zaťahuje zvláštnym svalom[[sval]]om do trubicovitej slepej dutiny, nazývanej rhynchocoel. Inak nemajú súvislú [[telová dutina|telovú dutinu]], na základe čoho boli dlhé roky zaraďované do konvergentnej [[polyfyletizmus|polyfyletickej]] skupiny ''[[Acoelomata]]''.

[[Nervová sústava]] je pásová, receptory[[receptor]]y sú málo vyvinuté: majú len ploché [[oko|oči]] a niekedy [[statocysta|statocysty]]. Vylučovanie zabezpečujú [[protonefrídie]], ktoré však už nečerpajú metabolity[[metabolit]]y zo štrbiniek [[mezenchým]]u, ale z [[Cieva (anatómia)|ciev]], s ktorými sú v bezprostrednom kontakte. Buchar (in Novák a kol., 1969) uvažuje dokonca o tom, že sú prechodným typom medzi proto– a metanefrídiami.

Sú [[gonochoristy]]. [[Reprodukčná sústava]] je pomerne jednoduchá. Morské druhy sa vyvíjajú cez [[trochofóra|trochofóroidnú larvu]] pilídium, vývin niekoľkých sladkovodných druhov je priamy. Poznáme asi 900 [[druh (taxonómia)|druhov]] pásnic.