Wikipédia: Rozdiel medzi revíziami

V roku 2004, v článku „Na dôvere založená encyklopédia“ bývalý redaktor encyklopédie [[Britannica]] [[Robert McHenry]] kritizoval postupy a písanie ako: „akokoľvek blízko budú články Wikipédie k spoľahlivosti, bude navždy otvorená neinformovaným a pologramotným ľuďom, ktorí do všetkého strkajú nos… Užívateľ, ktorý navštívi Wikipédiu, aby sa niečo naučil, bude vždy akoby v pozícii návštevníka verejného WC. Buď je na prvý pohľad zašpinené, takže každý vie, že si má dať pozor, alebo bude vyzerať celkom čisto, čo môže vyvolať falošný pocit bezpečia. No daný človek nikdy s určitosťou nevie, kto použil toto zariadenie pred ním. Aaron Krowne napísal článok, ktorým vyvracal metódy použité McHenrym a nazval ich „SNP (en. FUD)“, čo je marketingová technika „strachu, neistoty a pochybnosti“. Bývalý šéfredaktor Larry Sanger kritizoval Wikipédiu koncom roka 2004 za to, že opovrhuje odbornosťou. Neskôr ešte obvinil väčšinu tých, ktorí poskytujú internetové služby, že „okupujú“ Wikipédiu. Wikipédia verí, že jej proces upravovania článkov bude tým, že jej obsah je vystavený množstvu užívateľov, časom viesť k presnosti informácii. S odvolaním na Linisov zákon o rozvoji otvoreného zdroja sa predtým Sanger vyjadril: „Za predpokladu dostatku očí všetky chyby sú ľahko postrádateľné“. Technologická osobnosť Joi Ito napísal o Wikipédii: „Hoci trošku záleží na oblasti, otázkou stále ostáva, či je pravdivé to, čo pochádza z vierohodného zdroja, alebo zo zdroja, ktorý si prezreli tisíce ľudí (s možnosťou komentára) a prežilo. Naopak, autori, ktorí sa podieľali na neformálnom teste o zistení schopnosti Wikipédie vychytať mylné informácie poznamenali, že: „to nie je mechanizmus, ktorý fakty overuje, ale skôr je to forma volebného systému“ a ten fakt, ktorý očividne nevyzerá veľmi klamlivo, môže byť prijatý za pravdu.

 

 

[[image:Wikipedia scale of justice.png|thumb|right|The Wikipedia is governed by the impartiality.]]

No na druhej strane bola ''Wikipédia'' pochválená za to, že umožňuje aktualizáciu článkov, alebo sú nové články vytvorené ako reakcia na určitú udalosť. Napríklad vtedy aktuálny článok o zemetrasení v Indickom oceáne z roku 2004 na anglickej verzii Wikipédie bol často citovaný novinármi po incidente. Redaktori médií taktiež tvrdia, že encyklopédia ako Wikipédia ma mnohokrát väčšie možnosti obsiahnuť viac tém, ako môžu obsiahnuť tlačené formy encyklopédií.

 

 

Nemecký počítačový magazín c’t uskutočnil porovnanie Wikipédie, Brockhaus premium a Microsoft Encarty v októbri 2004. Experti hodnotili 66 článkov z rôznych oblastí. V celkovom skóre Wikipédia dostala 3,6 z 5 bodov (slabšia dvojka), [[Brockhaus Premium]] 3,3 a [[Microsoft Encarta]] 3,1. V rozbore o online encyklopédiách profesori Emigh a Herring z Indianskej Univerzity napísali: „Wikipédia sa zdokonaľuje, špeciálne v oblastiach, kde má silné zastúpenie ako technológia a súčasné dianie.“

Wikipédia oficiálne začala svoje pôsobenie na internete 15. januára 2001 ako jednojazyčná verzia na adrese wikipedia.com. Desiateho januára bola Wikipédia dôležitou časťou Nupedie, do ktorej mohla verejnosť prispievať článkami, ktoré boli po revízii začlenené do Nupedie.

 

 

Wikipédia tradične meria svoju veľkosť počtom článkov. V prvých dvoch rokoch rástla o niekoľko stoviek článkov denne. Anglická Wikipédia dosiahla míľnik 100 000 článkov 22. januára 2003. V roku 2004 články rástli v počte asi 1 000 až 3 000 článkov za deň. Dokopy vo všetkých verziách dosiahla počet článkov 500 000 25. februára 2004. Wikipédia dosiahla miliónty článok 20. septembra 2004, v tej dobe existovalo už 105 jazykových verzií.