Dóri: Rozdiel medzi revíziami

'''Dóri''', [[Gréčtina|gr.]] Δωριείς (Dorieís), boli jeden so [[Gréci|starogréckych kmeňov]].

[[ImageSúbor:Helmed Hoplite Sparta.JPG|thumb|left|Sparťan, 5 stor. pred Kr.]]

== História ==

Dóri sa do Grécka dostávajú medzi 14-12 stor. pred Kr., pravdepodobne spolu s gréckymi [[Epiróti|Epirótmi]], [[Ióni|Iónmi]], [[Macedónci|Macedóncami]] a inými, menšími gréckymi kmeňmi, ako napr. [[Lokrijčania]]. Podľa niektorých názorov však aj kmene Epirótov, Macedóncov a Lokrijčanov patrili do Dórskeho kmeňa a oddelili sa od neho až po príchode do [[Grécko|Grécka]]. Dovtedy bolo Grécko obývané gréckym kmeňom [[Achájci|Achájcami]] (Mykénčania) a pôvodným obyvateľstvom Grécka- [[Pelasgovia|Pelasgami]]. Dóri boli známi ako krutý, hrubý a bojovný kmeň. Dóri sa do Grécka dostali pravdepodobne z Podunajska, no boli vyslovené aj [[Anatólia|anatólske teórie]] o gréckom pôvode. Mykénska kultúra Achajcov a ich spôsob života bol pravdepodobne zdevastovaný prírodnou katastrofou (neúrodnosť, záplavy) alebo vojnou. Môže však byť, že Achajcov zničili práve Dóri, ktorí doterajší spôsob života úplne zničili a obyvateľstvo tak pod ich vládou upadlo. Dóri pri svojej invázií vytlačili časť pôvodného obyvateľstva Grécka do Anatólie (Ióni, Aeolovia, Pelasgovia, možno [[Frýgovia]]). Ćasť Achájcov sa vysťahovala na [[Cyprus]]. Kmeň Dórov sa usadil v južnej [[Tesália|Tesálií]], [[Akarnánia|Akarnánií]], južnej [[Aitólia|Aitólií]], [[Fokis|Fokide]] a vo väčšine [[Peloponéz]]u (okrem [[Arkádia|Arkádie]] a časti [[Achája|Acháje]]. Neostali však iba na gréckej pevnine a neskôr kolonizovali [[Kréta|Krétu]], viaceré ostrovy v [[Egejské more|Egejskom mori]], medzi nimi najvýznamnejšie boli [[Rodos]], [[Kos]], [[Kythira]] pri Peloponéze a [[Karpathos]]. Odtiaľto sa Dóri dostali aj na južné pobrežie [[Anatólia|Anatólie]] (poloostrov Κεραμεικός-Keramikós, dnešná Gökova-[[Turecko]]). Dóri však neprišli do práznych krajín a tak asimilovali časť pôvodného obyvateľstva Grékov aj Pelasgov. Na Peloponéze volali Dóri týchto ľudí [[Helóti|Heilótes]]. Helóti na Peloponéze boli potomkovia gréckych Achajcov a boli kruto utlačovaní Dórmi, v iných častiach Grécka sa však s nimi Dóri pomiešali. Dóri priniesli do Grécka vyspelý bojový štýl života a železné zbrane, no zároveň s ich príchodom upadla v Grécku vzdelanosť a znalosť písma. Kultúra sa obnovuje až od 9 stor. pred Kr. V tejto a klasickej dobe si dórski Gréci udržali bojovú a tvrdú povesť. Najslávnejšie dórske mesto bola určite mocná [[Sparta]], rival iónskeho mesta [[Atény]]. Celkovo vzťahy medzi Iónmi a Dórmi, dvoma najsilnejšími gréckymi kmeňmi boli vyostrené. Počas [[Veľká grécka kolonizácia|Veľkej gréckej kolonizácií]] dórske mestské štáty kolonizovali časť [[Epirus|Epiru]], južnej a severnej Anatólie, [[Krym|Krymu]]u, [[Bospor]], [[Bithýnia|Bithýniu]], ostrovy Iónskeho mora a hlavne [[Sicília|Sicíliu]] a [[Taliansko|južnú Itáliu]], ktorá bola známa ako Veľké Grécko (Megáli Hellás). Okrem Sparty boli významné mestá Dórov [[Megara]], [[Korint]], Kalchedón, [[Istanbul|Byzantion]], [[Bodrum|Halikarnasos]], [[Rodos]], [[Syrakúzy]], [[Krotón]] či [[Agrigento|Akragas]]. Rozdieli medzi jednotlivými Grékmi miznú počas hellenistického obdobia a definitívne sa vytratili počas [[Staroveký Rím|Rímskeho obdobia]], čím zároveň zaniká aj dórska identita.

== Jazyk ==

[[ImageSúbor:Sfakia-dance.jpg|thumb|300px|[[Sfakiančania]]]]

Dóri hovorili dórskym dialektom [[Starogréčtina|starogréčtiny]], ktorý sa ďalej delil na jednotlivé nárečia podľa lokality. Dórske nárečia od 3 stor. pred Kr. postupne ustupovali zjednocujúcemu gréckemu jazyku-koiné, ktoré vychádzalo z iónskej, aténskej gréčtiny. Priamim potomkom dórštiny je moderná [[Cakončina]] a dialekty gréčtiny v južnom Taliansku-[[Griko]].

== Dnes ==

== Zdroje ==

[[heja:דוריםドーリア人]]

[[fisq:DoorilaisetDorianët]]