Verzia z 11:07, 19. júl 2009 upraviť Alexbot (diskusia \| príspevky) Boti 38 396 editací d robot Pridal: zh:苏埃托尼乌斯 ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:32, 19. júl 2009 upraviť vrátiť 65.11.76.193 (diskusia) →‎De vita Caesarium Ďalšia úprava →
Riadok 11: Suetonius bol autorom neobvykle širokého diela, z ktorého sa až na výnimky nič nedochovalo. Celý súbor býva niekedy označovaný ''Prata'' či ''Pratum'' (Lučina), čo má naznačiť rôznorodosť Suetonovho materiálu. === ''De vita ~~Caesarium~~Caesarum'' === ''De vita ~~Caesarium~~Caesarum'' (O živote cisárov, prekladané tiež ako Životopisy dvanástich cisárov) je jediné Suetonovo dielo, ktoré sa do súčasnosti zachovalo takmer neporušené. Chýba nám len venovanie Septiciovi Clarovi a úvod prvej kapitoly. Historik v ňom rozoberá postupne životy dvanástich prvých cisárov: zakladateľa [[julsko-klaudiovská dynastia\|julsko-klaudiovskej dynastie]] [[Gaius Iulius Caesar\|Iulia Caesara]], [[Augustus\|Augusta]], [[Tiberius\|Tiberia]], [[Caligula\|Caligulu]], [[Claudius\|Claudia]] a [[Nero]]na – tým sa [[julsko-klaudiovská dynastia]] končí -, ďalej troch uzurpátorov [[Galba\|Galbu]], [[Otho]]na a [[Vitellius\|Vitellia]] a troch cisárov [[flaviovska dynastia\|flaviovskej dynastie]], [[Vespasianus\|Vespasiana]], [[Titus\|Tita]] a [[Domitianus\|Domitiana]]. Suetoniova životopisná historiografia dáva vzniknúť novému historiografickému žánru, ktorý sa stane v nasledujúcich obdobiach rímskej literatúry nesmierne populárny. Každou osobnosťou sa zaoberá podľa pevne stanovenej schémy – najprv uvádza pôvod jej rodiny a okolnosti narodenia, chronologický prehľad význačných udalostí až do získania cisárskej hodnosti. V tomto okamihu začína Suetonius preberať cisárske činy podľa vecného hľadiska, nie chronológie, pričom uvádza najprv ich klady a potom zápory. Tieto pasáže pritom dopĺňa početnými citáciami a anekdotami zo života. Každá kapitola končí popisom okolností smrti a jej dozvukov, fyzickým popisom osoby a jej zdravia a jej záľub alebo zlozvykov.

Suetonius: Rozdiel medzi revíziami