Prekmurčina: Rozdiel medzi revíziami

Od 18. storočia do roku 1919 sa na príslušnom území (vtedy súčasť Uhorska) používala spisovná prekmurčina (bol to aj vyučovací jazyk na školách), v roku 1920 ho nahradila spisovná slovinčina, ale spisovná prekmurčina sa čiastočne používala v tlači až do konca druhej svetovej vojny.

 

V 19. stor. sa nárečie (jazyk) nazýval(o) aj "vendčina" - ''vendski jezik'' (slovin.), ''vend nyelv'' (maď.), ''Wendisch'' (nem.); v maďarčine sa tento názov používa dodnes. Od 16. do 18. storočia sa nazýval(o) - najmä odborne - "vandalčina" - ''lingua vandalicus'' (lat.), ''vandalszka jezik'' (slovin.), ''vandalus nyelv'' (maď.), ''Wandalisch'' (nem.). V 18. a 19. ho slovinskí autori nazývali aj "stará slovinčina" - ''sztári szlovenszki jezik'' (slov.). Do začiatku 19. stor. sa nárečie (jazyk) v maďarčine označovalo (aj) ako ''tót nyelv'' (maď.), t.j. prekmurskí Slovinci mali (aj) to isté označenie ako Slováci (pozri [[tót]]).

 

 

[[an:Idioma prekmuro]]

[[cs:Zámuřština]]

[[de:Prekmurisch]]