Rozkaz č. 270: Rozdiel medzi revíziami

Rozkaz bol vydaný v období prebiehajúcich ťažkých bojov na západe [[ZSSR]], po sérii ťažkých porážok, ktoré viedli k zajatiu niekoľkých stoviek tisíc sovietskych vojakov. Okrem nariadení v ňom Stalin rozoberal správanie sa dôstojníkov, jednak tých, ktorí po obkľúčení svojich jednotiek viedli úspešný boj s nepriateľom a prebili sa k vlastným jednotkám, ako aj prípady zbabelosti a neschopnosti dôstojníkov, ktorí opustili svoje jednotky a vzdali sa nepriateľovi bez boja. V texte Stalin spomenul zbabelosť generálov Kačalovova, Ponedelina a Kirillova, ktorá však nebola založená na pravde. Kačalov spáchal pred tým, než mal byť zajatý Nemcami samovraždu. Ponedelin aj Kirillov kryli ústup iných jednotiek a s cťou plnili rozkazu. Nazývať ich jednanie zbabelosťou nebolo vôbec objektívne. Zaoberal sa aj zbabelosťou a neschopnosťou [[dôstojník]]ov, ktorá vedie k zbytočným ústupom alebo dezorganizácii jednotiek. Účinnosť rozkazu nebola spočiatku príliš veľká, v priebehu mesiaca nacisti obkľúčili a zajali niekoľko sto tisíc [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojakov]] v [[bitka o Kyjev (1941)|kotli pod Kyjevom]]. Ich najvyšší velitelia sa však nevzdali, ale padli v boji pri pokuse o prebitie sa k vlastným jednotkám.

Rozkaz č. 270 mal ale spoločne s neskorším [[Rozkaz č. 227|rozkazom č. 227]] nezanedbateľný vplyv na zvýšenie urputnosti sovietskej obrany. Vojaci a najmä dôstojníci po čase zistili, že po tom čo sa vzdajú budú ich rodiny v zázemí prenasledované, ak sa zo zajatia dostanú živí budú vyšetrovaní a súdení zvláštnymi jednotkami [[NKVD]], ktoré ich buď odsúdia na trest smrti, alebo pošlú do [[trestný oddiel|trestných oddielov]] - tzv. štrafbatov.

Veľkou chybou rozkazu bolo, že nedefinoval podmienky za akých hrozia vojakom tresty smrti. Nerozlišoval medzi tými, ktorí sa vzdali rýchlo a dobrovoľne bez odporu, a medzi tými, ktorí už nemali inú možnosť ak nechceli prísť o život. Celkovo bolo počas druhej svetovej vojny odsúdených a následne zastrelených za dezerciu 376 300 sovietskych vojakov. Mnoho ďalších bolo pre podozrenie zo špionáže, po tom čo sa prebili z obkľúčenia, odoslaných do trestných jednotiek. Na základe rozhodnutia boli považovaní rodinní príslušníci (manželky a deti) dôstojníkov, ktorí sa vzdali za spoločensky nebezpečných a boli zatknutí, internovaní a presunutí do odľahlých častí krajiny. Pykať za vzdatie sa do rúk nepriateľa museli i vojaci, ktorí sa vzdali pred vydaním rozkazu. Mnohí, ktorých oslobodili sovietske alebo Spojenecké sily boli súdení podľa tohto rozkazu i po vojne a smerovali z nemeckých táborov do sovietksych Gulogov. Gen. Ponedelin aj Kirillov boli v 50. rokoch popravení. Rehabilitovaní boli až po Stalinovej smrti.