Paleocén: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: ca:Paleocè je najlepší článok
doplnenie
Riadok 7:
}}
'''Paleocén''' je najstaršie obdobie [[treťohory|treťohôr]]. Začal sa pred 65,5 mil. rokov a skončil sa pred 58,7 mil. rokov. Predchádzala mu [[Krieda (geochronologická jednotka)|krieda]], po ňom nasledoval [[eocén]].
 
Paleocén zaviedol nemecko-francúzsky botanik [[Wilhelm Philipp Schimper|W.P. Schimper]] v roku 1874 ako najstaršie obdobie [[paleogén]]u. Názov bol odvodený z gréčtiny (παλαιός, palaios – starý a καινός, kainos - nový) a mal vyjadrovať výskyt fauny, ktorá bola vyvinutejšia ako [[mezozoikum|mezozoická]], no bola naďalej primitívna v porovnaní s dnešnou. Neskôr rozsah paleocénu pozmenil [[Émile Haug|E. Haug]].
 
== Delenie ==
Paleocén sa podľa svetovo platnej stratigrafickej škály delí na<ref>Michalík, J. a kolektív, 2007: ''Stratigrafická príručka.'' Veda, Bratislava, 166 s.</ref>:
Paleocén sa delí na:
*[[Tanet]] (58,7 ± 0,2 – 55,8 ± 0,2 Ma)
*[[Seland]] (61,7 ± 0,2 – 58,7 ± 0,2 Ma)
*[[Dán (geologický vek)|Dán]] (65,5 ± 0,3 – 61,7 ± 0,2 Ma)
*[[Dán]]
 
== Charakteristika ==
Hranica kriedy a paleocénu známa ako [[hranica K-T]] (hranica krieda-terciér) je celosvetovo jedným z najlepšie rozpoznateľných geologických rozhraní. Na mnohých miestach ju vyznačuje [[irídium|irídiová]] vrstvička, ktorá sa pokladá za dôsledok dopadu meteoritu v oblasti polostrovu [[Yucatán]].
V paleocéne sa po dinosauroch objavili malé, piskorom podobné [[cicavce]], ktoré čoskoro obsadili pevninu.
 
V [[Západné Karpaty|Západných Karpatoch]] sú sedimenty paleocénu vyvinuté hlavne vo [[flyšové pásmo|flyšovom]] a [[pribradlové pásmo|pribradlovom pásme]]. Tu prebiehala laramská fáza [[alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]].
 
Laramské vrásnenie prebiehalo v tejto dobe v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], kde vznikali [[Skalnaté vrchy]].
 
== Život ==
===Fauna===
V priebehu rozhrania kriedy a paleocénu vymreli prakticky všetky [[amonity]] a [[belemnity]]. V paleocéne sa po [[dinosaury|dinosauroch]] objavili malé, [[piskor]]om podobné [[cicavce]], ktoré čoskoro obsadili pevninu. Objavili [[primát]]y, napr. ''Adapis'' a ''Necrolemur''<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>.
 
===Flóra===
V ríši rastlín sa už plne rozvíjalo [[kenofytikum]], teda éra krytosemenných rastlín. Bežné boli [[magnólia|magnólie]], [[Arekotvaré|palmy]] alebo [[vŕba|vŕby]].
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Pozri aj ==