Sliezske vojny: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d rekat. |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{pracuje sa}}
[[Obrázok:Hohenfriedeberg.Attack.of.Prussian.Infantry.1745.jpg|right|thumb|300px|Carl Röchling, Útok pruskej pechoty 4. júna 1745 v bitke pri [[Dobromierz|Dobromierzi]]]]▼
'''Sliezske vojny'''
▲[[Obrázok:Hohenfriedeberg.Attack.of.Prussian.Infantry.1745.jpg|right|thumb|
== Prvá sliezska vojna (1740 - 1742) ==
[[Súbor:Keizerin Maria thersia- Kanten kleed.jpg|right|thumb|180px|[[Mária Terézia]], rakúska panovníčka.]]
Keďže [[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]] nemal mužských potomkov, zabezpečil ešte r. [[1713]] [[Pragmatická sankcia|pragmatickou sankciou]] dedičstvo trónu aj po ženskej línii pre svoju najstaršiu dcéru [[Mária Terézia|Máriu Teréziu]]. Po jeho smrti však [[Prusko]], [[Bavorsko]] a [[Francúzsko]] neuznali pragmatickú sankciu.
=== Obsadenie Sliezska pruským kráľom ===
[[Súbor:FrederickIIofPrussia.jpg|right|180px|thumb|[[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]], pruský panovník a súper Márie Terézie.]]
[[15. november|15. novembra]] [[1740]] vystúpil [[Prusko|pruský]] panovník [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]] s požiadavkou, aby mu [[Rakúsko]] prenechali celé [[Sliezsko]] výmenou za dva milióny zlatých, záruku rakúskych dŕžav a za podporu pri menovaní manžela Márie Terézie za cisára. Fridrich II. čakal na odpoveď presne jeden mesiac a jeden deň a [[16. december|16. decembra]] [[1740]], vzhľadom k tomu, že nedostal odpoveď, obsadili pruské vojská postupne celé Sliezko. Armáda [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]] bola vtedy najmodernejšie vybavená a riadená armáda v Európe, naopak rakúske oddiely boli oslabené nedávno skončenými vojnami s [[Osmanská ríša|Turkami]] a ich organizácia nebola veľmi dobrá.
=== Prvá prehratá bitka ===
Mária Terézia odpovedal útokom - vyslala približne 16 000 rakúskych vojakov, no pruských vojakov bolo dvakrát viac. Habsburské jednotky rýchlo ustúpili do [[Čechy|Čiech]] a na [[Morava|Moravu]] a pruské víťazstvo bylo zavŕšené [[10. apríla]] [[1741]] v [[Bitka pri Molviciach|bitke pri Molviciach]] (obci v dolnom Sliezsku v Poľsku, ''poľ. Małujowice'', ''nem. Mollwitz''). Rakúske vojsko bolo porazené a Mária Terézia tak prehrala svoju prvú bitku. V tom čase bolo jediným spojencom Rakúska [[Anglicko]], no to podporovalo Máriu Teréziu najmä finančne, ale Rakúsko potrebovalo skôr vojenskú podporu. Neúspech jej vojska v bitke pri Molviciach sa stal motíváciou pre ďalšie nepriateľké štáty - [[Francúzsko]], [[Španielsko]], [[Bavorsko]] a [[Sasko]], ktoré sa spojili s [[Prusko]]m. Ich hlavným cieľom bolo urobiť z Rakúska slabý štát, vďaka čomu by mohli získať mnohé jeho územia.
=== Vojnový spojenci ===
[[Súbor:Silesia (Now).png|right|thumb|180px|[[Sliezsko]] - územie, o ktoré sa dlhé roky bojovalo.]]
Hrozba narušenia mocenskej rovnováhy v Európe rozpadom podunajského súštátia viedla už vo feburári [[1741]] ku vzniku protipruskej koalície v [[Drážďany|Drážďanoch]]. Jej členmi sa stali [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Rusko]], [[Nizozemsko]] a [[Sasko]], ktoré však koalíciu čoskoro opustilo. K spojencom [[Prusko|Pruska]] patrili tri [[Bourbonovci|bourbonovské]] kráľovstvá [[Francúzsko]], [[Španielsko]] a [[Neapolsko]], ďalej [[Švédsko]] a [[Kolín nad Rýnom|kolínsky]] [[kurfirst]].
=== Podpora Uhorska ===
V júni [[1741]] odcestovala Mária Terézia do Prešporka, vtedajšej [[Bratislava|Bratislavy]], aby zistila, aký má [[Uhorsko]] názor na pragmatickú sankciu, keďže vďaka tomuto dokumentu vládla aj Uhorsku. Tiež sa zaujímala aj o ich podporu. Uhorsko uznalo pragmatickú sankciu a rozhodlo sa podporiť Rakúsko aj vojensky. No žiadalo väčšiu samostatnosť. Mária Terézia potvrdila pred uhorským ríšskym snemom všetky predošlé privilégia, oslobodila šľachtu od daní a potvrdila, čo sľúbil Karol VI. - ak zomrú všetci potomkovia [[Karol VI. Habsburský|Karola VI]]., [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]] a [[Leopold I. (SRR)|Leopolda I.]], tak si Uhorsko bude môcť zvoliť vlastného kráľa. Pravdepodobnosť, že by vymreli všetci títo nasledovníci však bola veľmi malá, pretože Mária Terézia mala už v tom čase dediča trónu, budúceho [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II.]], a ďalšie tri dcéry. Následne sa Mária Terézia stala uhorskou kráľovnou a dňa [[25. jún]]a [[1741]] bola v [[Bratislava|Bratislave]] korunovaná. Vďaka tomu si v Uhorsku získala veľa priaznivcov. Na jeseň roku [[1742]] získala prvú časť sľúbenej uhorskej vojenskej podpory a jej armáda sa tak zvätšila na približne 30 000 vojakov. Bolo to po prvýkrát, kedy Uhorsko povolalo svoje vojsko na obranu celej Rakúskej ríše, nielen na obranu uhorskej časti.
[[11. september|11. septembra]] [[1741]] predstupuje Mária Terézia pred ríšsky snem druhýkrát. Podľa legendy vystúpila v čiernych šatách, v rukách držala polročného Jozefa II. a so slzami v očiach hovorila, že ju opustili všetci spojenci a teraz má len Uhorsko. Uhorských šľachticov to natoľko povzbudilo, že jej poskytli finančné zdroje a vojsko a dokonca uznali jej manžela za spoluvládcu Uhorska.
=== Francúzsko a Karol Albrecht ===
[[Súbor:Charles VII.jpg|thumb|180px|Cisár [[Karol VII. Albrecht]]]]
[[15. august]]a [[1741]] prekročila [[Rýn]] a vpadla do [[Horné Rakúsko|Horného Rakúska]] a potom aj do [[Čechy|Čiech]] spojená [[bavorsko]]-[[Francúzsko|francúzska]] armáda. Zámienkou bola pomoc bavorskému [[kurfirst]]ovi [[Karol VII. Albrecht|Karolovi Albrechtovi]]. A o mesiac neskôr, [[15. september|15. septembra]] [[1741]], dobyli [[Linec]], kde si nechal Karol Albrecht odprisahať vernosť. Mária Terézia musela uzavrieť s Pruskom dohodu, že sa Prusko nespojí s Karolom Albrechtom a nezaútočí, výmenou za Sliezko, ktorého sa vzdala až po Kladskú Nisu. Táto zmluva bola podpísaná v Klein-Schenellendorfu.
[[26. novembra]] dobylo Francúzsko, Sasko a Bavorsko [[Praha|Prahu]] a [[9. decembra]] [[1741]] bol bavorský kurfirst Karol Albrecht českými [[stav (spoločenská vrstva)|stavmi]] zvolený za kráľa. Tento vývoj primäl [[Sasko]] k zmene doterajšej koalície. Jeho kurfirstovi bola za podporu cisárskej voľby [[Karol VII. Albrecht|Karola Albrechta]] ponúknutá [[Morava]], ktorá mala byť zároveň povýšená na kráľovstvo, a [[Dolné Rakúsko]]. [[Karol VII. Albrecht|Karol Albrecht]] bol v januári [[1742]] skutočne zvolený za cisára a korunovaný svojim bratom [[kurfirst]]om a [[Kolín nad Rýnom|kolínskym]] [[arcibiskup]]om.
Začiatkom roku [[1742]] dobyl niektoré rakúske územia, Bavorsko a napokon [[12. február]]a [[1742]] dobyl aj [[Mníchov]]. Vtedy sa tiež nechal korunovať za rímskonemeckého cisára. Manžel Márie Terézie, František, tak stratil možnosť získať tento titul. Touto dobou však už habsburské vojenské jednotky povolané narýchlo z [[Uhorsko|Uhorska]] a z [[Taliansko|Talianska]] vstupovali do [[Mníchov]]a, sídla novo korunovaného cisára. Ten požiadal o pomoc svojho pruského spojenca [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]], ktorý sa rozhodol, že odstúpi od zmluvy, ktorú uzavrel s Máriou Teréziou, a vytiahol priamo proti [[Viedeň|Viedni]]. V [[Bitka pri Chotusiciach|bitke pri Chotusiciach]] nedaľeko [[Čáslav]]i porazil [[17. máj]]a [[1742]] vojsko švagra [[Mária Terézia|Márie Terézie ]] [[Karol Lotrinský|Karola Lotrinského]].
=== Dočasný mier vo Vroclave ===
Svoje víťazstvo si poistil prímerím vo [[Vroclav|Vroclavi]] uzavretom [[11. jún]]a [[1742]] a [[Berlínska mierová zmluva (1742)|berlínskou mierovou zmluvou]] z [[28. júla]] [[1742]]. [[Mária Terézia]] bola nútená pristúpiť na nevýhodný mier, ktorým strácala [[Kłodzko]] a takmer celé [[Sliezsko]], pretože nutne potrebovala uvoľnenie svojich armád pro boje s ostatnými členmi koalície na [[Bavorsko|bavorskom]] a [[Taliansko|talianskom]] fronte. Fridrich II. požadoval aj územie dnešného [[Královohradecký kraj|Královohradeckého kraja]], no to mu odmietla Mária Terézia prepustiť. Rakúsku po tejto dohode zostalo z bývalého Sliezka len [[Tešínsko]], [[Opava (Sliezsko)|Opava]] a [[Krnov]]. Vďaka '''berlínskemu mieru''' sa mohli vojenské jednotky, ktoré boli pôvodne vyčlenené na obranu proti Prusku, sústrediť na dobytie [[Česko|Česka]], kde sa medzitým rozmohla francúzska šľachta. Väčšina českej šľachty bola proti [[Karol VII. Albrecht|Karolovi Albrechtovi]] a mnohí z nich začali verejne odporovať. [[26. december|26. decembra]] [[1742]] bolo české územie dobyté späť pod rakúsku korunu. Krutovláda Karola Albrechta bola ukončená.
=== Ďalšie boje proti Francúzsku ===
Začiatkom roku [[1743]] sa vydala Mária Terézia do Prahy, aby sa tam nechala korunovať. Do Prahy došla [[29. apríl]]a [[1743]] a [[12. máj]]a toho istého roku sa uskutočnila korunovácia. V tomto období sa Márii Terézii začalo dariť aj proti Francúzsku - [[27. jún]]a [[1743]] porazila spolu s Anglickom Francúzsko v bitke u [[Dettingen]]u a Francúzsko sa tak muselo stiahnuť späť za [[Rýn]]. Vďaka tomuto víťazstvu mohla Mária Terézia opäť uvažovať nad znovu získaním [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]] a [[Štrasburg]]u. Aby sa jej to podarili, uzavrela [[13. september|13. septembra]] [[1743]] vo [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormse]] spojenectvo s [[Anglicko]]m a [[Sardínske kráľovstvo|sardínsko - piemontským kráľovstvom]].
=== Dočasný mier s Pruskom a cisárska koruna ===
Prímerie s [[Prusko|Pruskom]] umožnilo [[Habsburgovci|habsburským]] armádam s prestávkami viac než dvojročnú okupáciu [[Bavorsko|Bavorska]], rodovej dŕžavy rímského cisára [[Karol VII. Albrecht|Karla VII]]. Ten iróniou osudu umiera práve [[20. januára]] [[1745]], kedy jeho jednotky opäť vstupujú do [[Mníchov]]a. Vdova [[Mária Amália Habsburská|Mária Amália]], dcéra [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.,]] potom so svojou sesternicou [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] uzavrela mier a jej syn a následník [[Maximilián III. Jozef]] sa vzdal nároku na cisársku korunu. Novým rímskym panovníkom sa stal manžel [[Mária Terézia|Márie Terézie]] [[František I. (SRR)|František I. Štefan Lotrinský]].
== Druhá sliezska vojna (1744 - 1745) ==
Po zvolení [[František I. (SRR)|Františka Štefana]] cisárom a zneutralizovaní [[Bavorsko|Bavorska]] vycítila [[Mária Terézia]] šancu na obnovenie svojej vlády nad [[Sliezsko|Sliezskom]]. Porážka pruského panovníka [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]] mala zároveň zabezpečiť rakúsku hegemóniu v Ríši. V januári [[1745]] bola vo [[Varšava|Varšave]] uzavretá protipruská koalícia zložená z [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Nizozemsko|Nizozemska]], [[Sasko|Saska]] a [[Poľsko|Poľska]].
=== Najväčšie bitky druhej sliezskej vojny ===
Útoku tejto koalície sa snažil [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]] predísť už [[15. augusta]] [[1744]] vpádom do východných [[Čechy|Čiech]], ktorý mal oslabiť rakúske jednotky. Porušil tak mier dohodnutý s Anglickom z roku [[1742]]. Svoje úspešné ťaženie zavŕšil pruský kráľ obsadením [[Drážďany|Drážďan]] a kapituláciou [[Sasko|Saska]]. [[4. jún]]a [[1745]] v bitke pri Dobroměři (nem. ''Hohenfriedeberg'', obec vo vojvodstve [[Dolné Sliezsko]], [[Poľsko]]) a [[30. september|30. septembra]] [[1745]] v bitke pri obci Soor (dnes ''Horní Žďár'', okres [[Trutnov]], [[Česko]]) a [[15. december|15. decembra]] [[1745]] pri Kotliskách (nem. ''Kesselsdorf'', obec v Sasku, [[Nemecko]]) prehralo Rakúsko proti Fridrichovi. Navyše spolu s Anglickom prehrali [[11. máj]]a [[1745]] pri Fontenoy v rakúskom [[Nizozemsko|Nizozemsku]] ďalšiu bitku, ktorú viedli s Francúzskom.
=== Drážďanský mier ===
Kvôli týmto prehratým bitkám a kvôli strachu z útoku na Čechy podpísala Mária Terézia ďalší, v poradí už tretí, mier s Fridrichom II.. [[25. decembra]] [[1745]] bol uzatvorený [[Drážďanský mier]], v ktorom sa definitívne zriekla Sliezka. Naopak, Fridrich II. prisľúbil, že uzná Františka Lotrinského za rímskonemeckého cisára.
== Koniec bojov a mier ==
V roku [[1746]] sa konfliktu zapojilo aj [[Rusko]], ktoré sa priklonilo na stranu Rakúska a Anglicka. Rusku sa tiež podarilo získať vplyv v Poľsku. V Rusku v tej dobe vládla cárovná Alžbeta I., ktorá nastúpila na trón rok po nástupe Márie Terézie na rakúsky trón. Tieto dve vládkyne spolu spísali [[2. jún]]a [[1746]] dohodu, podľa ktorej si Mária Terézia v prípade, že Prusko na ňu opäť zaútočí, bude robiť nárok na Sliezsko, ktorého sa pôvodne kvôli mieru z [[25. december|25. decembra]] [[1745]], vzdala.
Anglicko už bolo vyčerpané neustálymi a pokračujúcimi vojnami s Francúzskom, a tak nútilo Máriu Teréziu, aby súhlasila s mierom, ktorý by pomohlo Anglicko dojednať. Mária Terézia však všetko začala zdržovať. Medzitým sa Anglicko dohodlo s Francúzskom na predbežnom mieri, ktorý [[30. apríl]]a [[1748]] predložili Márii Terézii. Tá bola bola nútená súhlasiť s týmto predbežným a neskôr aj s konečným mierom, ktorý bol uzavretý [[18. október|18. októbera]] [[1748]]. Vďaka tejto zmluve stratilo Rakúsko len niekoľko menších území, a to [[Parma|Parmu]], [[Piacenza|Piacenzu]] a [[Guastalla|Guastallu]], a jedno veľké a dôležité územie - [[Sliezsko]]. Naopak, ponechalo si [[Nizozemsko]] a [[Miláno]]. Navyše všetkých osem krajín, Anglicko, Holandsko, Sardínia - Piemont, Francúzsko, Španielsko, Janov, ktoré schválilo túto mierovú zmluvu, definitívne uznalo a potvrdilo platnosť pragmatickej sankcie.
== Tretia sliezska vojna (1756 - 1763) ==
[[Súbor:Elizabeth empress.jpg|right|thumb|180px|Ruská cárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta I.]], spojenkyňa Márie Terézie a oponentka Fridricha II.]]
Tretia sliezska vojna sa často nazýva aj [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročná vojna]].
=== Noví spojenci Rakúska ===
Hneď nazačiatku tejto vojny sa k Rakúsku a Francúzsku pripojilo Rusko, v ktorom vládla cárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta]], ktorá dúfala, že získa [[Východné Prusko]]. K tejto alilancii sa pripojilo aj [[Švédsko]], ktoré si robilo nároky na [[Pomoransko]] a na finančnú pomoc [[Francúzsko|Francúzska]] za to, že poskytlo 20 000 vojakov. V tomto obdoví mala [[Mária Terézia]] na svojej strane, vrátane vojakov jej spojencov, približne 382 000 vojakov. Prusko malo asi 180 000 vojakov, ale jeho výhoda vyplývala z toho, že malo lepšie vycvičenú armádu, ktorú viedol sám [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]]. Rakúske jednotky navyše trpeli nedostatkom zbraní.
=== Vojny v Česku ===
[[Súbor:Maria Theresia Orden.jpg|right|180px|thumb|Rád Márie Terézie]]
Prvým bojom tretej sliezskej vojny bol vpád [[Prusko|Pruska]] do neutrálneho [[Sasko|Saska]] a tiež bitka pri [[Lovosice|Lovosiciach]] na [[Labe]], ktorú v tom istom roku vyhralo Prusko. Prusko tiež napadlo [[Česko]] v apríli [[1757]] a dočasne ho obsadilo. V júni toho istého roku poslala Mária Terézia svoju armádu, ktorú viedol vojvodca Leopold Jozef Daun. Táto armáda sa [[18. jún]]a [[1757]] stretla s pruskou armádou pri [[Kolín (Česko)|Kolín]]e a rakúska armáda vyhrala. To donútilo Prusko stiahnuť sa. Ako odmenu za víťazstvo, dostal Leopold Jozef Daun od Márie Terézie '''veľkríž Radu Márie Terézie''', ktorý panovníčka založila pri tejto príležitosti.
=== Útok na Berlín a opätovná strata Sliezska ===
Po tejto prehre sa Prusko ocitlo v ťažkej situácii - z východu naňho útočilo [[Rusko]], zo západu [[Francúzsko]] a [[Rakúsko]] útočilo na [[Sliezsko]]. Na jeden deň, [[16. október|16. októbra]] [[1757]], obsadili rakúske vojská hlavné mesto Pruska - [[Berlín]]. Odniesli si odtiaľ 200 000 toliarov.
Francúzskej jednotky sa pokúsili oslobodiť [[Sasko]], no to sa im nepodarilo, pretože im to znemožnila prehra, ktorú utrpeli [[5. november|5. novembra]]. [[22. november|22. novembra]] [[1757]] oslobodilo [[Rakúsko]] mesto [[Vroclav]]. No krátko na to, [[5. december|5. decembra]] [[1757]], prehrala armáda Márie Terézie, ktorú viedol Karol Lotrinský, bitku pri Lutynii, čím opäť stratili celé Sliezsko, ktoré začínali postupne oslobodzovať. Po tejto udalosti, ktorá šokovala Máriu Teréziu, sa Karol Lotrinský vzdal svojej funkcie a prenechal ju Daunovi.
=== Obsadenie Česka ===
Ďalšia hrozná správa pre Máriu Teréziu prišla z Moravy, ktorú postupne Prusko obsadzovalo a [[10. jún]]a [[1758]] začalo obliehať [[Olomouc]]. [[30. jún]]a toho roku však porazil generálmajor Ernst Gideon von Laudon v bitke u [[Domašov nad Bystřicí|Domašova]] transport 4000 pruských vozov, za čo bol povýšený na poľného podmaršála. Toto víťazstvo pomohlo opäť oslobodiť [[Morava|Moravu]] aj [[Olomouc]].
=== Porážka pruských vojsk ===
[[14. október|14. októbra]] [[1758]] v ranných hodinách prepadli jednotky poľného podmaršála Laudona pruský tábor pri Budyšíne, v ktorom sa nachádzal aj Fridrich II.. Ten takisto utrpel pri útoku zranenia, no podarilo sa mu utiecť do bezpečia. [[12. august]]a [[1759]] pomáhalo rakúskym vojskám poraziť pri Kunowici Prusko aj Rusko. Veľkou chybou bolo, že rakúske a ruské jednotky neprenasledovali pruských vojakov, čím by mohli Fridrichovu armádu definitívne poraziť. Vďaka tomu sa pruské jednotky mohli opäť spojiť a formovať a začali postupovať na Sliezsko. [[20. október|20. októbra]] [[1759]] rakúske jednotky opäť zvíťazili v bitke pri Maxene neďaleko [[Drážďany|Drážďan]], kde sa im podarilo zajať 15 000 vojakov vrátane generála Fincka.
=== Koniec aliancií ===
Mária Terézia opäť sústredila svoje sily na [[Sliezsko]]. Ako veliaceho dôstojníka určila Laudona, ktorý už [[23. jún]]a [[1760]] porazil pri Kamennej Góre pruskú armádu. No [[15. august]]a [[1760]] prehralo Rakúsko pri Lehnici a tak sa dobytie Sliezska opäť neuskutočnilo. [[3. november|3. novembra]] [[1760]] dobyl Fridrich II. väčšinu Saska. Začiatkom roku [[1761]] zomrel syn Márie Terézia, Karol Jozef. Navyše [[5. január]]a [[1762]] zomrela aj ruská cisárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta]], ktorá Fridricha II. neznášala, a táto jej smrť spôsobila čiastočné rozpadnutie koalície proti Prusku. Jej nasledovník, [[Peter III. (Rusko)|Peter III.]], uzavrel spojenectvo s Pruskom a poslal 20 000 vojakov na posilu pruských vojsk. Krátko nato ho však zosadila vlastná manželka, ktorá sa nechala prehlásiť za cárovnú [[Katarína II. (Rusko)|Katarínu II.]]. Tá vystúpila z aliancie s Pruskom, ale nespojila sa znova s Rakúskom. Zo spojenectva s Rakúskom odstúpilo ja Švédsko a Francúzsko o tom tiež uvažovalo.
=== Koniec sliezskych vojen ===
Rakúsko aj Prusko dospeli k názoru, že vo vojne zostali sami, pretože Anglicko aj Francúzsko sa viac venovali dobývaniu [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. Takisto sa zhodli na tom, že táto vojna k ničomu nevedie. Preto [[15. február]]a [[1763]] podpísali v zámku Hubetusburg (v obci Wermsdorf v nemeckom Sasku) pri Lipsku mierovú dohodu, v ktorej Mária Terézia opäť stratila [[Sliezsko]], ale [[Sasko]] získalo naspäť svoju suverenitu. Pre [[Mária Terézia|Máriu Teréziu]] to bolo už po tretíkrát, čo stratila svoje milované Sliezsko. V mierovej zmluve si však zaistila, že Fridrich II. podporí jej syna [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II.]] pri menovaní za rímskonemeckého cisára.
Hubertsburský mier znamenal súčasne definitívne ukončenie sliezskych vojen.
== Pozri aj ==
* [[Vojna o rakúske dedičstvo]]
* [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|Sedemročná vojna]]
* [[Mária Terézia]]
* [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]]
== Zdroj ==
{{preklad|cs|Marie Terezie|4286238}}
| |||