Astrológia: Rozdiel medzi revíziami

 

 

Astrológovia opisujú astrológiu ako vedu s presnými pravidlami. Astronómovia zväčša astrológiu nepovažujú za vedu, ale za pseudovedu (pozri [[Barnumov efekt]]). Väčšina smerov astrológie je založená na [[zverokruh]]u a [[dom (astrológia)|domoch]]. Najčastejším produktom astrológie je [[horoskop]]. V skreslenej forme - ako predpovedanie budúcnosti osôb, ktoré sa narodili v jednom z dvanástich znamení - je astrológia populárna dodnes.

 

Vznikla v [[starovek]]u a stala sa súčasťou [[astronómia|astronómie]] najmä v Oriente (pozri [[Sumerská astronómia]]). Pri zbližovaní kultúr sa postupne vypracovali celé sústavy dobrých a zlých vplyvov hviezd v závislosti od ich postavenia k horizontu, [[Slnko|Slnku]] a [[Mesiac]]u. Za mimoriadne dôležité hviezdy sa pokladali planéty. Podľa siedmich pohyblivých svetiel (Slnko, Mesiac, [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Mars]], [[Jupiter]] a [[Saturn]]) každý Mesiac i planéty (ekliptika), tvorilo 12 rovnakých častí – 12 súhvezdí [[zvieratník]]a (Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna, Váhy, Škorpión, Strelec, Kozorožec, Vodnár a Ryby). Planéty a súhvezdia mali svoje charakteristiky, odvodené predovšetkým od ich názvov. Nesmierna rozmanitosť kombinácií jednotlivých planét v týchto súhvezdiach aj vzájomné polohy planét medzi sebou dávali bohatý výber kombinácií dobrých a zlých vplyvov. Predpoveď odvodená z polohy nebeských telies, najmä v čase narodenia človeka (alebo v iných významných okamihoch života), vzťahujúca sa na jeho budúce rozhodnutia a situácie sa nazývala [[horoskop]], v súčasnosti [[kozmogram]]. Určovanie polohy hviezd, najmä v minulosti alebo v budúcnosti, bola náročná vedecká práca, preto učenci, ktorý sa týmto problémom zaoberali, mali veľkú autoritu. Na základe pribúdajúcich skúseností z pozorovaní polôh hviezd v čase historických udalostí prispôsoboval sa i systém predpovedí. Keďže však pohroma pre jeden národ znamenala víťazstvo pre iný, nikdy sa nedosiahla úplná jednotnosť výkladu polôh hviezd.

 

V súčasnosti sa vyskytujú pokusy presvedčiť verejnosť o tom, že astrológia je veda. Autori nových kníh o astrológii píšu o vplyve slnečného žiarenia na človeka, o vplyve fáz Mesiaca na živočíchy, o [[kozmické žiarenie|kozmickom žiarení]], o ultrafialových lúčoch, o gravitačných efektoch pri zmene polôh planét, o magnetických poruchách vznikajúcich vplyvom slnečných erupcií, o ionizácii atmosféry a biologických rytmoch. Astrologické predpovede sa však nerobia na základe skúmania toku žiarenia z vesmíru, slnečnej aktivity, záznamov magnetických porúch a gravitačného pôsobenia planét v rôznych konšteláciách, ale v podstate rovnako ako pred tisícročiami, a to z tradovaných formuliek označujúcich polohy planét v určitých súhvezdiach za zlé, v iných za dobré alebo opozíciu dvoch planét za zlú, konjunkciu za dobrú apod. Súčasní astrológovia preberajú staré skúsenosti bez ohľadu na to, že situácia na oblohe sa v priebehu tisícročí zmenila. Vstup Slnka do dvanástich znamení (súhvezdí zvieratníka) počítajú rovnakým spôsobom ako pred 2 000 r, hoci Slnko je v porovnaní s vtedajšou polohou v jarnom slnovrate o 30° ďalej. Pre astrológa je [[21. marca]] Slnko v znamení [[znamenie Baran|Barana]], na základe toho robí predpoveď, hoci v skutočnosti je Slnko 21. marca v [[súhvezdie Ryby|súhvezdí Ryby]]. Je to dôsledok precesného pohybu zemskej osi. Pred 2 000 rokmi [[zemská os]] nesmerovala k [[Polárka|Polárke]] ako dnes a o 12 000 r bude [[severný pól]] Zeme pri hviezde [[Vega]] v [[súhvezdie Lýra|súhvezdí Lýra]]. Predpovede astrológov sú zhruba o 1 mesiac posunuté vzhľadom na dátum, pre ktorý sa robia. Úspech astrológov spočíva azda v tom, že z nesmierneho množstva predpovedí sa vždy nájdu také, ktoré sa splnia, a tie reklamne využijú.

 

Zástancovia astrológie argumentujú, že moderní seriózni astrológovia si uvedomujú to, že '''znamenia zodiaku predstavujú určitú časť roka''', a teda neuvažujú o postavení planét v súhvezdiach, ako sa mylne domnievajú hlavne kritici astrológie. Napríklad začiatok znamenia Barana predstavuje deň jarnej rovnodennosti a symboliku prírodných rytmov, v tomto prípade "prebúdzanie prírody, foriem života" po "zimnom spánku" a v tomto duchu analogicky stotožňuje symboliku "priebojnosti, iniciácie, seba-zachovania" do oblasti ľudských psycho-somatických procesov.

 

Nedá sa pochybovať o tom, že kozmické telesá pôsobia na život na Zemi aj na človeka. Najväčší účinok má, pochopiteľne, Slnko, bez neho by život na Zemi vôbec nejestvoval. Slnko dáva energiu a reguluje celý životný cyklus, svojimi erupciami zapríčiňuje náhle zvýšenie toku nabitých častíc priletujúcich aj do oblasti Zeme. V dôsledku toho sa mení intenzita [[magnetické pole|magnetického poľa]] Zeme aj [[ionizácia]] [[atmosféra Zeme|atmosféry]]. Výskumy vplyvu týchto zmien na nervovú a cievnu sústavu človeka sú dnes iba v začiatkoch, ale už možno konštatovať, že človek nie je imúnny proti [[slnečná erupcia|slnečnej erupcii]]. Účinky slnečného žiarenia, ktoré sa prenášajú najmä prostredníctvom zmeny tlaku a teploty, sú už dostatočne známe. Vplyv konštelácie planét na človeka je iba teoreticky možný. V skutočnosti sú vplyvy rozličných zoskupení planét v porovnaní s ostatnými efektmi pôsobiacimi na človeka veľmi nepatrné, preto nie je odôvodnené zveličovať ich účinok. Pôsobenie žiarenia na človeka si vyžaduje starostlivý a dlhodobý výskum. Vstupom do kozmického priestoru sa začal experimentálny výskum v oblasti kozmickej medicíny, zaoberajúci sa problémom beztiaže a preťaženia, ochranou pred žiarením, životom v umelých atmosférach, otázkami psychických vplyvov na človeka v kozmickom priestore, v obmedzenom prostredí, problémami cirkulácie ovzdušia atď. O výsledkoch a stave problematiky účinkov kozmického prostredia na človeka sa pravidelne referuje na zasadaniach organizácie [[COSPAR]].