Amon: Rozdiel medzi revíziami

[[Image:Amun.svg|thumb]]

'''Amón''' bol bohom mesta Wésetu ([[Téby|Téb]]), Stvoriteľ a pán sveta, Kráľ bohov. Bol jedným z najvyšších Egyptských bohov a v dobách [[Nová ríša|Novej ríše]], keď bol Wéset hlavným mestom Egypta, bol vôbec najvyšším egyptským bohom.

 

== Vývoj ==

Postavenie najvyššieho boha v egyptskom [[panteón]]e dosiahol Amón pomerne neskoro. Celých prvých 1000 rokov egyptských dejín bol bezvýznamným bohom, o ktorom bolo sotva čo počuť, a jeho pôvod ostal dodnes zahalený hmlou. Niektorí egyptológovia ho považujú za pradávneho miestneho ochranného boha, známeho len v dlho neznámom Wésete. Iní v ňom vidia wésetskú obmenu boha Mina so susedného [[Gebtojev]]a, s ktorým ho spájala funkcia boha plodnosti a vysoká dvojitá perová koruna. Podľa ďalších ho prevzali wésetskí kňazi z [[Chmúnev]]a, kde bol bohom vzduchu, pričom nahradili jeho pôvodnú manželku [[Amaneut]]u miestnou bohyňou Mutou a pridali mu k nej syna [[Chons]]a.

Bezpečné poznatky máme o ňom až zo začiatku [[Stredná ríša|Strednej ríše]], kde pod jeho štandardami vyviedli wésetskí vládcovia Egypt zo stáročného rozkladu. Víťazstvo ich zbraní ho povýšilo medzi najvýznamnejších bohov. Prvenstvo mu však vydobyli až králi Novej ríše, ktorí oslobodili Egypt s ponižujúcej hyksóskej okupácie a povýšili Wéset na hlavné mesto krajiny.

 

Amónova pozícia nezávisela vždy od moci wésetských panovníkov. Kým vládli nad celým Egyptom a rozsiahlymi zahraničnými dŕžavami, bol ''bohom nad všetkými bohmi'', keď ich moc upadla a nakoniec sa obmedzila na Wéset, stal sa opäť bohom lokálneho významu. Postavenie najvyššieho boha si udržal zhruba 500 rokov, ktoré patria medzi najslávnejšie v dejinách Egypta.

 

Na svojej ceste za prvenstvom postupoval Amón tradičným a osvedčeným spôsobom: za vojskami wésetských kráľov a pod záštitou ich hodnostárov. Technickú stránku tohto procesu mali na starosti wésetskí kňazi, ktorí pričleňovali k Amónovi zložitými teologickými konštrukciami rôznych iných bohov a napokon ich s ním spojili. Pritom sa vyrovnali aj s takými problémami, aké predstavovala konfrontácia Amóna so starými najvyššími bohmi [[Rea|Reom]] a [[Ptah]]om. Rea najprv mechanicky pripojili k Amónovi a vytvorili tak boha Amóna-Rea, ktorý potom splynul v jedinú božskú osobnosť Amenrea. Re pritom nestratil svoju funkciu boha Slnka, ale preniesol ju aj na Amóna, a tak k nemu pripojili i boha ranného slnka Harachteja, ktorý už predtým splýval s Reom, takže vznikol boh Amenre - Harachtej. Navyše k nemu pripojili Reovho otca [[Atum]]a, čím vznikol boh Amenre - Harachtej - Atum, a to ako jediná ( trojjediná) božská osobnosť. Pritom pôvodné zložky jeho osoby vyhlásili za rôzne formy jeho prejavu, resp. za jeho rôzne funkcie. Ako vidieť, vedeli si poradiť, a to aj v prípade boha Ptaha, kde stáli pred zložitejším problémom. Keďže Ptah bol považovaný za stvoriteľa všetkých bohov a celého sveta, zabezpečili wésetskí kňazi Amónovi prvenstvo tak, že ho rozdelili na niekoľko generácií. Najstaršieho z týchto Amónov vyhlásili za skoršieho než Ptaha, a tak mu umožnili, aby sa stal Ptahovým stvoriteľom. Okrem týchto a ďalších spojení vytvorili ešte „ trojjediného boha“ Amóna - Rea - Ptaha, ktorý reprezentoval egyptský [[panteón]] v dobytých krajinách. Wésetskú Trojicu bohov vytvorili z Amóna, jeho manželky [[Mut]]y a ich syna [[Chons]]a. Takto stál v čele vyše dva a pol tisíca bohov Egypta - kým stál na čele Egypta Wéset.

 

== Amónovi kňazi ==

Amónov primát bol ideologickým výrazom vedúceho postavenia Wésetu, kde sa čoskoro po vzniku Novej ríše vytvorili dve mocenské strediská: kráľovský palác a [[Amónov chrám]]. Odmenou za to, že Amón chránil kráľa a žehnal jeho zbraniam, vyžadovali jeho kňazi od kráľov prejavy vďačnosti, najmä podiel na vojnovej koristi, prídely pôdy a otrokov, oslobodenie od daní a rozličné privilégiá. Zo štedrosti kráľov postupne natoľko zbohatli, že sa stali od nich nezávislými. Svoju ekonomickú moc, spojenú s tradičnou mocou ideologickou využívali na to aby získali aj moc politickú. Postavil sa proti nim až panovník 18. dynastie [[Achnaton]]. Avšak po jeho smrti Amónovi kňazi násilne prinútili jeho nástupcov aby obnovili predošlý stav. Králi [[19. dynastia Egypta|19. dynastie]], najmä [[Setchi I.]] a [[Ramesse II.]], dosiahli nad kňazmi prevahu, no ich nástupcovia [[20. dynastia Egypta|20. dynastie]] si ju neudržali. Keď potom vystriedal posledného [[Ramesse XI.|Ramessa XI.]] na tróne Amónov veľkňaz [[Hrihor]], upadol Wéset do područia teologizujúcich despotov a stratil svoj význam.

 

== Strediská Amónovho kultu ==

Hlavným strediskom Amónovho kultu bol „veľký chrám“ v dnešnom [[Karnak]]u, ktorý tvoril vlastne celé Mesto bohov ( Diospolis, ako nazývali antický autori Wéset čiže Téby). Dnes je z prevažnej časti v troskách, avšak to, čo z neho navzdory ničivej sile vekov stojí, dáva za pravdu J. F. Champollionovi. Prvé stavby v tomto chráme vznikli za Strednej ríše a posledné za [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], čiže jeho budovanie (a ničenie a opätovné budovanie) trvalo vyše 2000 rokov. Najväčším podielom k jeho výstavbe a výzdobe prispeli Králi [[Thutmose I.]] a [[Thutmose II.|II.]], [[Hatšepsovet]], [[Amenhotep III.]] a [[Haremheb]] z [[18. dynastia Egypta|18. dynastie]], ďalej [[Setchi I.]] a [[Ramesse II.]] z 19. dynastie, [[Ramesse III.]] a [[Ramesse VI.|VI.]] z 20. dynastie a niektorí králi z Neskorej doby. O stavbách týchto i ďalších kráľov sa hovorí v príslušných článkoch.

Ohradný múr Amónovho chrámu v Karnaku ohraničuje priestor o rozmeroch asi 650 krát 550 metrov, jeho východo-západná os meria takmer 400 metrov a severo-južná vyše 400 metrov. Je v ňom 10 pylónov, v jeho Veľkej stĺpovej dvorane stojí 134 kolosálnych stĺpov, z ktorých prostredných dvanásť dosahuje výšku 23 metrov. Sú v ňom stovky miestností a desiatky kolosálnych sôch, jeho nádvoria zdobia stovky sfíng, bazén jeho Svätého jazera má rozmery futbalového ihriska. Hieroglyfické nápisy na stenách a stĺpcoch obsahujú vyše štvrť milióna umelecky vytesaných znakov, pričom na mnohých sa dodnes zachovali zvyšky pôvodného zafarbenia. V jeho areáli je desať menších chrámov a svätýň, na juhozápade k nemu prilieha chrám bohyne Muty a na severovýchode chrám boha [[Moncev]]a. Pôvodne bol k nemu pridružený aj veľkolepý chrám v dnešnom [[Luxor]]e, s ktorým ho spájala vyše dva a pol kilometrová cesta lemovaná [[sfinga]]mi. Nijaký opis a nijaká snímka neumožňuje utvoriť si o tomto chráme náležitú predstavu. Každý iný chrám v Egypte, Vrátane [[Horus|Horovho]] chrámu v [[Edfú]] alebo Hathorinho chrámu v [[Dender]]e, vyzerá ako v porovnaní s ním ako dedinský kostolík vedľa katedrály.

 

== Posvätné zviera ==

Amónovým posvätným zvieraťom bol [[baran]], zobrazovaný zvyčajne v podobe baranej sfingy, t.j. leva s hlavou barana. Patrili mu božské a vladárske insígnie a navyše dve vysoké pštrosie perá na korune. Na vyobrazeniach má takmer vždy ľudskú podobu, len výnimočne baraniu hlavu alebo rohy, pred perami na korune máva slnečný kotúč. V zhode so svojou dávnou funkciou boha vzduchu má na polychrómovaných reliéfoch a maľbách telo belasej farby.

 

== Pamiatky ==

Amónových vyobrazení sa zachovalo neprehľadné množstvo. Predstavujú ich reliéfy na stenách chrámov i hrobiek, maľby a kresby na [[papyrus]]och, sochy všetkých veľkostí a z najrozmanitejších materiálov od kolosov zo žuly po miniatúry zo zlata. Najlepšie, žulové a v nadživotnej veľkosti, sú v parížskom Louvri, [[Britské múzeum v Londýne|Britskom múzeu v Londýne]] a v [[Egyptské múzeum v Káhire|Egyptskom múzeu v Káhire]]. Jeho najznámejšia zlatá soška, pred odlomením koruny asi pol metra vysoká, je dnes v [[Metropolitné múzeum v New Yorku|Metropolitnom múzeu v New Yorku]].

Z literárnych pamiatok, vzniklých v súvislosti s Amónovým kultom, poznáme rad básnických neobyčajne pôsobiacich modlitieb. Rozsahom a umeleckou úrovňou vyniká medzi nimi Hymnus Amóna (Amemrea), ktorý pochádza asi z čias [[Amenhotep II.|Amenhotepa II.]] a je jedným z vrcholných diel starej egyptskej poézie.