Rozšírenie Európskych spoločenstiev v roku 1973: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
oprava chyby "vystúpilo do ES" |
→Predohra: preklepy |
||
Riadok 6:
Prvá prihláška bola podaná v auguste [[1961]] za konzervatívnej vlády [[Harold Macmillan|Harolda Macmillana]], ktorý bol viac naklonený vstupu Británie do EHS ako jeho predchodcovia. Rozhovory sa začali v novembri 1961 a provizórna dohoda bola dosiahnutá v júli [[1962]]. Britské členstvo bolo však vetované francúzskym prezidentom [[Charles de Gaulle|Charlesom de Gaulleom]] v januári [[1963]] (všetci zakladajúci členovia EHS mali toto právo). Oficiálne de Gaulle uviedol, že Británia nie je dostatočne proeurópsky orientovaná na to, aby sa oddelila od Britského spoločenstva národov a akceptovala spoločnú poľnohospodársku politiku. Ale ďalšími príčinami boli úzke vzťahy Británie so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] v obrannej oblasti a de Gaulleov strach, že členstvo Británie by viedlo k vstupu veľa ďalších krajín do EHS a spoločenstvo by stratilo svoju kohéziu (súdržnosť). De Gaulle odmietol „atlantickú“ Európu. Výsledkom bolo prerušenie rokovaní so všetkými štyrmi krajinami.
Druhá prihláška bola podaná za labouristickej vlády [[Harold Wilson|Harolda Wilsona]]. Wilson povedal v apríli [[1966]], že Británia je pripravená uchádzať sa o členstvo v EHS za podmienky, že jej dôležité záujmy budú ochránené. Rokovania začali v máji [[1967]] zo štyrmi krajinami, ale de Gaulle opäť využil právo veta v septembri 1967. Oficiálne de Gaulle povedal, že britské hospodárstvo sa musí zlepšiť, ale v skutočnosti mal stále strach z toho, že bude Británia pôsobiť ako trójsky kôň USA. Rokovania boli opäť prerušené a vyzeralo to tak, že Británia nebude môcť vstúpiť do EHS, kým bude de Gaulle prezidentom.
Tretia a posledná prihláška bola podaná potom ako De Gaulle rezignoval v roku [[1969]] a bol nahradený [[Georges Pompidou|Georgesom Pompidoumom]]. V októbri 1969 požiadal Európsku komisiu o nové rokovania ohľadom prihlášok týchto štyroch krajín. V novembri 1969 počas stretnutia ministrov zahraničných vecí ES (EHS, ESUO a Euroatom sa čiastočne zlúčili do [[Európske spoločenstvá|Európskych spoločenstiev]] v roku 1967), francúzsky minister [[Maurice Schumann]] deklaroval, že Francúzsko bude súhlasiť s členstvom Británie, ak budú najprv vyriešené otázky týkajúce sa financovania poľnohospodárstva. Rokovania začali v júni [[1970]] za konzervatívnej vlády [[Edward Heath|Edwarda Heatha]], ktorý bol jedným z najviac proeurópskych politikov v Británii. Británia súhlasila s týmito podmienkami ES: musela akceptovať Zmluvu o jednotných orgánoch a všetky rozhodnutia urobené od jej druhej prihlášky a vyriešiť si svoj problém adaptácie, t.j. konflikt medzi členstvom v ES a Britskom spoločenstve národov. Nakoniec Británia úspešne vstúpila [[1. január]]a [[1973]].
| |||