Verzia z 19:06, 8. máj 2009 upraviť Bubamara (diskusia \| príspevky) 53 099 editací d - {{pracuje sa}} ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:54, 22. august 2009 upraviť vrátiť 86.146.124.70 (diskusia) slovo džiudžicu a jeho obdoby sa NESKLOŇUJÚ Ďalšia úprava →
Riadok 7: == Dejiny == O spôsobe boja džiudžicu existujú zmienky v starej japonskej mytológii už spred 2000 rokov. Začiatok moderného ~~džiudžicusa~~džiudžicu traduje medzi 8. až 16. storočím nášho letopočtu. V týchto časoch bolo Japonsko zmietané neustálymi občianskymi vojnami. Džiu-džicu bolo bojovým umením japonskej triedy bojovníkov Bushi, ktorá zahrňovala aj slávnych samurajov. Samuraji sa vracali k džiudžicu, keď prišli o svoj meč v boji, alebo keď boli zastihnutí bez neho. Bol to spôsob neozbrojeného boja, ale využíval v prípade potreby aj zbrane (nôž, palicu a.i.). Éra Edo, nazývaná aj Tokugawská (1603-1867), nastolila pevnú vojenskú vládu na čele so šógunom. V tomto období prestal mať boj taký silný vplyv na život v Japonsku a preto džiudžicu prosperovalo aj ako umelecká forma. Toto obdobie je známe aj ako Zlatý vek džiudžicu. Džiudžicu sa začalo presúvať viac smerom k neozbrojeným technikám. Niektoré z hlavných smerov džiudžicu boli ovplyvnené čínskymi bojovými umeniami. Obdobie obnovy Meidži (1868), ktorá prinavrátila moc z rúk šóguna späť do rúk cisára, započalo obdobie úpadku džiudžicu. Väčšina samurajov bojovala po boku šóguna, a preto upadli po jeho porážke do nemilosti. Cisár im zakázal cvičiť ich formy boja. Niektorí majstri však naďalej pracovali v ilegalite, alebo preniesli svoje umenie do iných krajín. V tomto období sa džiudžicu dostáva po prvýkrát aj do Európy.

Džiu-džicu: Rozdiel medzi revíziami