Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku samostatného Česko-Slovenska roku 1918 Poľsko malo Poľsko záujem anektovaťzískať časťčadčiansky Spišaslúžnovský okres na Kysuciach, námestovský a trstenský na Orave a spišskostaroveský na Spiši a územie Spišskej župy až po rieku Poprad pričom československo-poľská hranica by viedla po južných svahoch Vysokých Tatier. Poľskí vojaci obsadili Spiš 6. novembra 1918, ale po porážke pri Kežmarku 8. decembra [[1918]] boli prinútení ustúpiť. V júni 1919, keď časť Slovenska okupovala maďarská Červená armáda a na časti územia vyhlásila bábkovú Slovenskú republiku rád, poľskí vojaci opäť vtrhli na Slovensko a obsadili severný Spiš a tiež severnú Oravu. Po bojoch medzi poľskou armádou a česko-slovenskými legionármi a dobrovoľníkmi prišloa kna dohodenátlak odohodových usporiadaníveľmocí plebiscitusa vPoľsko spornýchmuselo obciachopäť Oravystiahnuť aza Spiša.pôvodnú Nauhorsko-haličskú Parižskejhranicu, mierovejpričom konferenciidohodové zredukovaliveľmoci Poliacirozhodli svojeo požiadavkyusporiadaní naplebiscitu celýlen vtedajšív okressporných Spišskáobciach Stará VesOravy a obce Tatranská Javorina a ŽdiarSpiša. Napriek sľubudohode o usporiadaní plebiscitu v sporných obciach, minister zahraničia [[Edvard Beneš]] podpísal s Poľskom na Konferencii ministrov v Spa (Belgicko) zmluvu o hraniciach, vktorou ktorejPoľsku sa vzdalpripadlo 13 spišských dedín o rozlohe 195 km² s 8747 obyvateľmi a 12 oravských dedín (mesto Jablonka a okolie, 389 km², 16133 obyv.), ktorých obyvatelia boli takmer výlučne Slováci resp. sa za nich považovali (keďže sa jednalo prevažne o [[Gorali|goralské]] obyvateľstvo). PoľskoDohodové všakveľmoci naďalejchceli požadovalotýmto ďalšieuhasiť územiajeden okolohroziaci Tatranskejkonflikt Javorinyv astrednej Ždiaru.Európe, Konfliktkeďže bolsamotné vyriešenýPoľsko nabolo Konferenciiv [[Ligatom národov|Ligyčase národov]]vo 12.vojne marcas 1924,ruskou ktoráČervenou rozhodlaarmádou, žektorá ČSRohrozovala siVaršavu. ponecháTýmto územievšak Ždiaruzostal apocit Tatranskejneuspokojenia Javorinyna aoboch vymenístranách: sipoľskej územiaz okolodôvodu Nižnejstraty Lipnicečasti naTešínska Oravea zaJavoriny dediny Suchás Horaokolím a HladovkaSlovenska, (tiež na Orave)resp. Novéjeho hranicevtedajších bolireprezentantov potvrdenéi Česko-slovensko-Poľskousamotného zmluvouobyvateľstva ztým, 24.že aprílanebolo 1925umožnené aSlovákom súzostať totožnéžiť sv dnešnou hranicouČesko-Slovensku. Poľsko však napriek tomu zostalo nespokojné.
Poľsko však naďalej požadovalo ďalšie územia okolo Tatranskej Javoriny (vrátane samotnej obce) a Ždiaru, pričom za Poliakov považovalo všetko goralské obyvateľstvo usídlené na slovenskom území napriek jeho presvedčeniu. Diplomatický konflikt bol vyriešený až na Konferencii [[Liga národov|Ligy národov]] 12. marca 1924, ktorá rozhodla, že ČSR si ponechá územie Ždiaru a Tatranskej Javoriny a vymení si územia okolo Vyšnej Lipnice (a zvyšok obce) na Orave za dediny Suchá Hora a Hladovka (tiež na Orave), ktoré boli pôvodne prisúdené Poľsku. Nové hranice boli potvrdené Česko-slovensko - Poľskou zmluvou z 24. apríla 1925 a sú totožné s dnešnou hranicou. Poľsko však napriek tomu zostalo počas celého medzivojnového obdobia nespokojné s novými hranica a stále malo záujem o získanie časti českého Tešínska a niektorých obcí severného Slovenska, čo sa mu nakoniec podarilo, v spolupráci s Nemeckom a Maďarskom pri zničení Česko-Slovenska, v roku 1938.
[[Obrázok:Jurgovdrev.png|thumb|left|Stodoly na jurgovských lúkach]]
