Galia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 23:
'''Boje s Helvéťanmi'''
Zámienku k podrobení slobodnej Galie dali ctižiadostivému Caesarovi Helvéťania. Helvéťania žili na východnom výbežku Galie, neďaleko od rímskej Provincie (Galia Narbonensis). Helvéťania mali poslednú dobu vojenské úspechy a nazdávali sa, že môžu ovládnuť celú Galiu, preto ich bohatý šlactic Orgetorix nahovoril aby sa vysťahovali zo svojho územia a našli si úrodnejšie a krajšie kraje, kde by si ľahko podrobili kiestne kmene. Helvéťania návrh prijali a začali zbierať zásoby na odchod. Tieto opatrenia robili po dobu dvoch rokov. Helvéťania poveriloi Orgetoriga, aby rokoval s ostatnými kmeňmi, aby zabránil bojom, dostal súhlas na prechod... Keď však susedným Heduáncom a Sekvanom zasahoval do ich vlády a zmienil sa že sa chce zmocniť vlády nad Helvéťanmi, dostala sa táto správa k Helvéťanom, ktorí Orgetoriga chceli uväzniť. Ten však náhle zomrel. Helvéťania sa rozhodli opustiť svoje kraje aj napriek Orgetorigovej zrade. Pred odchodom Helvéťania spálili všetky svoje mestá, aby tak mali dôvod postupovať v ceste, bez rozmýšlania na návrat domov. Keď mali dostatok zásob poslali k Caesarovi poslov, prosiť o prechod Provinciou. Ten im to však nedovolil, sám napísal vo svojich Zápiskoch o vojne Galskej, že to urobil kvôli pomste vojska Lucia Cassia, ktorého Helvéti porazili, no pravý dôvod odmietnutia bola zámienka k vstupu Rimanov do slobodnej Galie. Caesar totiž vedel, že Helvéťania majú iba dve cesty a to cez Provinciu a cez južné Sekvansko, no druhá cesta bola veľmi ťažko schodná. Helvéťania podnikali viaceré útoky na Provinciu, no Caesar ich ľahko odrazil. Nakoniec si Helvéťania vymohli prejazd cez neschodnejšie územie Sekvanov, u ktorých sa za Helvéťanoiv prihovorili Heduánci na čele s Dumnorigom. Caesar však nechcel Helvéťanom povoliť sa usadiť na inom územií, nakoľko by pohyby kmeňov mohli ohroziť Provinciu. Preto zobral rýchlo tri légie ktoré sídlili v [[Aquileia|Aquileii]], a tu v Itálií naverboval ďalšie dve a vydal sa za Helvéťanmi. Helvéťania však pustošili polia Heduáncov a iných kmeňov, ktoré sa sťažovali Caesarovi. Keď sa Helvéťania snažili prejsť rieku Arar, Rimania na nich zaútočili a zničili veľkú časť vojska. K Rimanom sa teda pridali aj ich spojenci, Heduánci, s ktorí zároveň zásobovali légie. Tu mal však Caesar problém, lebo Dumorix, brat Divitiaca, náčelníka Heduáncov zabraňoval Rimanom v zásobovaní, nakoľko sa bál, že Rimania ovládnu aj Heduáncov. Dokonca vraj Dumnorix previedol Helvéťanov cez územia Sekvanska, preto na Caesarov príkaz Divitiacus zabránil bratovi v pokračovaní záškodníctva a Caesar mu odpustil. Rimania neskôr dostihli Helvéťanov, obsadili výhodný kopec, vytvorili šíiky a odolali náporu Helvéťanov, pričom zvrchu zahádzali barbarov výborným rímskym oštepom[[Pilum]], ktorý po zabodnutí do štíta znemožnil Helvéťanom použiť ho. Rimania sa ďalej rozdelili na dva šíky, prvý zaháňal ustupujúcich Helvéťanov, druhý útočil na ich spojencov vo výprave [[Bójovia|Bójov]] a Tulingov. Galovia bojovali dlho, no proti Rimanom nemali šancu, a tak tí čo prežili ušli ďalej, no neskôr sami poslali k Caesarovi prosiť o mier. Ten im odpustil, rozkázal im vrátiť sa naspäť do Helvétska a vydať rukojemníkov. Caesar uvádza, že pred odchodom boli Helvéťania a ich susedia v počte 368 000 ľudí, po Caesarovej porážke prežilo a vrátilo sa domov iba 110 000 ľudí.
'''Vojna s germánskym Ariovistom'''
Po helvétskej vojne sa Caesar nemienil naprázdno vrátiť do Provincie, ale pokračovať v dobývaní ostatnej slobodnej Galie. Helvéťanom síce odpustil a daroval slobodu, no v skutočnosti sa stali jeho poddanými, podobne ako aj Heduánci, ktorí boli jeho spojenci, no Rimania im pomohli pred Helvéťanmi a zasahovali do ich vnútorných záležitostí. Caesar sa ďalej rozhodol ovládnuť Sekvanov, a to prostredníctvom spomínaného kráľa Germánov Ariovista, ktorý zaberal štvrtinu Sekvanska a tvrdo utláčal Galov. Caesar si pod zámienkou oslobodenia Sekvanov od Germánov zaumienil získať Sekvansko a ostatných Galov, ktorí tiež prosili Caesara o pomoc pred Germánmi. Caesar sa chcel s Ariovistom dohodnúť, no ten stretnutie odmietol, tak Caesar s légiami vtrhol na Sekvansko a tak Ariovista donútil k rozhovoru. Ten Caesarovi oznámil, že Sekvanov ovládol vojensky a má právo nad nimi vládnuť rovnako, ako aj Caesar nad Provinciou a južnou Galiou, že sa ani on, Ariovistus, nestará do toho, ako vládne Caesar v svojej časti Galie. Tu mu Caesar odpovedal, že útočí na Sekvanov aj Heduáncov, priateľov rímskeho národa a Caesar, ako zástupca Ríma musí zasiahnuť na ochranu svojich chránencov. Caesara prirodzene zaujímal viac osud Rimanov a svoj ako osudy Galov, no ako sám povedal, Germánov musel zničiť a zakázať im prechody cez Rýn, lebo by mohli ohrozovať aj Provinciu a samotnú [[Itália|Itáliu]], ako to urobili dávno [[Teutóni]] a [[Timbrovia]]. Rimania obsadili sekvanské mesto Vesontio, ktoré Ariovistus chcel dobyť. Medzi Rimanmi vtedy prepukol veľký strach z Germánov, naplašili ich reči že sú veľkej postavy (Italovia boli menšieho vzrastu ako severné kmene) a diví, tu ich velitelia upokojovali, že sa netreba čoho báť, Germáni sú neorganizovaní barbari a proti Rimanom nemôžu mať šancu, to sa vraj potvrdilo, keď [[Gaius Marius]] porazil Teutónov a Timbrov. Nato sa Rimania upokojili. Ceasar rozkázal postaviť dva tábory. Na mensší tábor zaútočili Germáni, no s vypätím síl Rimanov boli odohnaní. Neskôr dal Caesar rozostaviť svoje légie a čakal na útok Germánov. Zrážka bola taká prudká, že Rimania ani nestačili vyhodiť oštepy [[Pilum]]. Rimania vraj v prvom strete povyskakovali na vysokých Germánov a takto ich dorážali. Rimania zničili celé ľavé germánske krídlo, no na pravom mali prevahu barbari. Vtedy generál Publius Crassus poslal na pomoc pravému krídlu tretí šík rímskeho vojska, ktorí Germánov zahnal. Germáni utekali cez 50 míl, až dobehli k rieke Rýn, do ktorej sa bezhlavo vrhali, nakoľko sa chceli preplaviť do Germánie. Jednako ich utekajúcich Rimania z chrbta dorážali, jednako sa mnoho barbarov utopilo v Rýne. Ariovistus bol jeden z mála tých, ktorí sa zachránili, keď prešli Rýn. Po tejto vojne Caesar oslobodil Sekvanov aj Heduáncov od germánskeho zovretia, pričom si u nich vydobil obrovský vplyv, čím si vlastne tieto územia podmanil.
[[Kategória:Rímske provincie]]
| |||