Červený teror: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: fr:Terreur rouge (URSS) |
d robot Zmenil: fr:Terreur rouge (Russie); kozmetické zmeny |
||
Riadok 7:
Ďna [[30. august]]a 1918 Fanny Kaplanová údajne postrelila Lenina a v ten istý deň Leonid Kanegeiser zavraždil šéfa petrohradskej Čeky Mojseja Urického. Väščina historikov sa prikláňa k teórii, že teror rozpútali ľavý eseri a boľševici iba tvrdo reagovali. Menšina (Oleg Vasiljev<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 190.</ref>, [[Václav Veber]]<ref>Václav Veber: ''Stalin. Stručný životopis.'' [[Univerzita Karlova]] 1996, p. 53.</ref>) považuje "atentáty" na Lenina a Urického za boľševickú provokáciu. Kľúčové je svedectvo Baturina a Leninovho vodiča Gila. Celý príbeh sprevádzali mnohé podozrivé okolnosti. Urickij bol nespoľahlivý element, lebo bol proti brest-litovskému mieru a rezignoval na svoj post. Vrátil sa čoskoro po Mirbachovej vražde.
Dňa [[2. septembra]] 1918 bol v celom Rusku vyhlásený výnimočný stav. Dňa [[5. septembra]] 1918 Sovnarkom vydal dekrét o červenom terore: Noviny tlačili zoznamy zastrelených. Boli zavedené ''trojky'', ktoré vynášali rozsudky s trestom smrti. Trest bol vykonaný do 24 hodín. Všetkých väznených členov dočasnej vlády (Временного правительства) verejne popravili: ministra spravodlivosti Ščeglovitova, ministra vnútra Chvostova, ministra vnútra Protopova, náčelníka policajného oddelenia Beleckého a arcidiakona Vostrogova.<ref>Dmitrij Volkogonov: ''Lenin'', p. 194.</ref> Ich účelom bolo „zasiať strach do sŕdc nepriateľov revolúcie“.
Výsledkom červeného teroru bolo 13 000 000 mŕtvych (5 000 000 zomrelo hladom), 2 500 000 deportovaných a 1 500 000 emigrantov. Počet obyvateľov Moskvy sa znížil na polovicu a Petrohradu o 2/3. 86 % pracujúcich robilo v poľnohospodárstve.<ref>[[Allan Bullock]]: ''Hitler a Stalin. Paralelní životopisy.'' Mustang, Plzeň 1995, p. 111.</ref>
Riadok 26:
[[en:Red Terror]]
[[et:Punane terror]]
[[fr:Terreur rouge (
[[hu:Vörösterror]]
[[it:Terrore rosso]]
| |||