Knut Veľký: Rozdiel medzi revíziami

|Miesto úmrtia = [[Shaftesbury]], [[Dorset]]

}}

'''Knut''' alebo '''Knud''' alebo '''Cnut''' zvaný '''Veľký''' (* okolo [[995]] – † [[12. november]] [[1035]], [[Shaftesbury]], [[Dorset]]) bol vikingský kráľ Anglicka, Dánska, Nórska a časti Švédska. Takisto mal pod kontrolou územia na južnom pobreží [[Baltské more|Baltského mora]] a Šlezvicko v Nemecku. Bol v spojenectve s nemeckými kráľmi Henrichom II. a Konrádom II. ako aj s pápežom. Vládol takmer 20 rokov a moc Dánska sa šírila po celej Škandinávii a Britských ostrovoch. Síce mal prezývku Veľký (okrem [[Alfréd Veľký|Alfréda Veľkého]] jediný vládca s touto prezývkou), stále vyhlasoval, že aj kráľovská moc má svoje hranice. To demonštroval, keď sa pokúsil rozkazovať moru, ktoré ho samozrejme neposlúchlo. Na znak svojej podriadenosti prestal nosiť kráľovskú korunu.

 

Je opisovaný ako vysoký a mocný muž, s peknou tvárou, ktorú špatil len jeho vysoko položený krivý nos. Mal bledšiu pleť a plavé vlasy. Opisom vlastne zodpovedal typickému obyvateľovi Škandinávie.

 

Knut bol synom dánskeho kráľa [[Sven I.|Svena]] a slovanskej princeznej, dcéry poľského vládcu [[Mešek I.|Meška I.]], ktorá prijala škandinávske meno [[Gumhilda]]. Presný dátum jeho narodenia nie je známy. Knut bol vychovávaný vo vikingskej pevnosti istým náčelníkom, kde sa pripravoval na kariéru bojovníka. Už ako mladý sa zúčastňoval na vojnových výpravách svojho otca. Zúčastnil sa aj útoku na [[Norvich]] roku [[1004]], ktorým sa začalo dánske dobývanie [[Anglicko|Anglicka]]. Ďalej sa o jeho živote veľa nevie až do roku [[1013]] keď viedol škandinávske vojsko proti Angličanom. Sven roku [[1014]] zomrel a Knut sa stal jeho nástupcom v nárokoch na anglický trón. To sa samozrejme nepáčilo anglickej šlachte, nechceli dovoliť aby im vládol Viking a tak Witan vrátil trón [[Ethelred II.|Ethelredovi Nepripravenému]], ktorý bol zatiaľ v exile v Normandii. Dánskym kráľom sa stal starší Svenov syn Harald, no Knut mu navrhol, aby vládli spolu. Harald dovolil Knutovi viesť ďalšiu výpravu do Anglicka, ak sa vzdá nárokov na dánsky trón.

 

Knutova flotila pristála na pobreží roku 1015 spolu s vojskami dánskych spojencov, napr. poľského kráľa [[Boleslav Chrabrý|Boleslava Chrabrého]]. Ich ďalšími spojencami boli aj Olof Skotkornung, švédsky král, Knutov bratranec Eiríkr Hákonarson a Trondejarl - vládca Nórska. Taktiež v Anglicku našli spojencov. Eadric Streona, vojvoda z Mercie sa pripojil k Vikingom. Kráľ [[Ethelred II.]] sa ocitol pod tlakom, lebo nebol schopný udržať kontrolu nad celou krajinou. Knut a Harald začali inváziu, v septembri [[1015]] obsadili [[Wessex]], ktorý sa stal základňou pre ich ďalšie útoky. Postupovali ďalej, cez Temžu a [[Mercia|Merciu]] až k [[Northumbria|Northumbrii]]. Tam proti nim stál vojvoda Uthred a syn Ethelreda Edmund Ironside. Northumbria padla, Knut vyhlásil Nóra Eiríkra Hákonarsona za jej vládcu a vojvodu dal popraviť. Ďalej Dáni postupovali na juh, podporovaný aj Angličanmi a Edmundovi ostal už len [[Londýn]] ako posledná pevnosť. Jeho otec roku 1016 zomrel, teda Edmund sa stal kráľom. Dáni zakladali tábory na dobytom územií a obliehali krajinu aj po mori.