Pravoslávie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 85.216.138.23 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bronto |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Obrázok:OrthodoxCross.svg|right|
'''Pravoslávie''', '''pravoslávna cirkev''' alebo '''ortodoxná cirkev''' ([[Gréčtina|gr]]. ὀρθός ''orthos'' správny, pravdivý + δόξα ''doxa'' názor, učenie, sláva) je [[Kresťanstvo|kresťanská]] [[cirkev]] zložená z viacerých územných cirkví, ktoré dohromady tvoria pravoslávne [[spoločenstvo]]. Pravoslávne cirkvi majú svoje počiatky v prvotnej kresťanskej obci v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]] a ďalej vo východnej časti [[rímska ríša|rímskej ríše]], preto bývajú niekedy označované aj ako [[východná cirkev]]. Pravoslávne cirkvi zdieľajú cirkevnú náuku a prax, preto sa o nich niekedy hovorí ako o jedinej pravoslávnej cirkvi. Napriek tomu sa v nuansách cirkevnej praxe medzi jednotlivými miestnymi cirkvami objavujú odlišnosti.
Pravoslávna cirkev zachováva [[apoštolská postupnosť|apoštolskú postupnosť]] a jej učenie bolo formulované na cirkevných snemoch, [[koncil]]och, medzi nimi má význačné miesto sedem [[ekumenický koncil|ekumenických koncilov]] v priebehu [[4. storočie|4.]] až [[8. storočie|8. storočia]]. Ku koncu prvého tisícročia postupne narastalo napätie medzi [[východná cirkev|východnou]] a [[západná cirkev|západnou cirkvou]], ktoré viedlo až k [[veľká schizma|veľkej schizme]] ([[1054]]), ktorá dodnes nebola prekonaná. Napriek tomu je náuka pravoslávnej cirkvi v niektorých ohľadoch relatívne blízka náuke [[Katolicizmus|katolíckej]] a medzi oboma cirkvami pokračuje [[dialóg]]. Veľký rozkol bol však fixovaný vývojom vierouky [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] v priebehu druhého tisícročia – všetky tieto nové [[dogma|dogmy]] (prijaté na západe po roku [[1054]]) sú nezlučiteľné s pravoslávnou vieroukou a spolu s odlišnou rímskokatolíckou spiritualitou bránia zjednoteniu rímskej cirkvi s pravoslávnou cirkvou.▼
▲Pravoslávna cirkev zachováva [[apoštolská postupnosť|apoštolskú postupnosť]] a jej učenie bolo formulované na cirkevných snemoch, [[koncil]]och, medzi nimi má význačné miesto sedem [[ekumenický koncil|ekumenických koncilov]] v priebehu [[4. storočie|4.]] až [[8. storočie|8. storočia]]. Ku koncu prvého tisícročia postupne narastalo napätie medzi [[východná cirkev|východnou]] a [[západná cirkev|západnou cirkvou]], ktoré viedlo až k [[veľká schizma|veľkej schizme]] ([[1054]]), ktorá dodnes nebola prekonaná. Napriek tomu je náuka pravoslávnej cirkvi v niektorých ohľadoch relatívne blízka náuke [[Katolicizmus|katolíckej]] a medzi oboma cirkvami pokračuje [[dialóg]]. Veľký rozkol bol však fixovaný vývojom vierouky [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] v priebehu druhého tisícročia – všetky tieto nové [[dogma|dogmy]] (prijaté na západe po roku [[1054]]) sú nezlučiteľné s pravoslávnou vieroukou a spolu s odlišnou rímskokatolíckou spiritualitou bránia zjednoteniu rímskej cirkvi s pravoslávnou cirkvou.
Pravoslávie sa rozšírilo z Byzantskej ríše na územie Balkánskeho polostrova. Aj v súčasnosti
Řádek 30 ⟶ 21:
aj na území [[Poľsko|Poľska]], [[Česko|Česka]] a vo [[Fínsko|Fínsku]].
Príchodom vierozvestcov [[Konštantín Filozof|Konštantína]] (Cyrila) a [[Svätý Metod|Metoda]], ktorých v roku [[863]] poslal
byzantský cisár [[Michal III.]] na žiadosť kniežaťa [[Rastislav (knieža)|Rastislava]] sa byzantský obrad preukázateľne
Řádek 71 ⟶ 62:
=== Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku ===
{{Hlavný článok|Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku}}
Miestnu pravoslávnou cirkev v týchto krajinách tvorí
[[autokefalita|autokefálnu]] (samostatnú a nezávislú) jednotku
| |||