Sofisti (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

'''Sofisti''' (z gr. ''sofistés'' znalec, učiteľ múdrosti) boli predstavitelia myšlienkového prúdu v [[Grécka filozofia|gréckej filozofii]], ktorý sa orientoval prevažne na skúmanie spoločenských problémov. Ich význam spočíva v tom, že ako prví v dejinách filozofie postavili človeka v plnom rozsahu do stredu pozornosti filozofického skúmania. Táto zmena tématiky filozofického uvažovania sa označuje ako antropologický obrat v dejinách antickej filozofie.

 

Starší sofisti vyslovili tiež mnoho predtým nevyslovených myšlienok o štáte a zákonoch. „Spravodlivosť je to, čo je prospešné.“ (Prótagor Hippias). „Požiadavky zákonov sú umelé, kým požiadavky prírody sú vnútornou nevyhnutnosťou.“ (Antifón z Ramnúntu). U toho istého Antifóna sa prvý raz stretávame s tézou o prirodzenej rovnosti všetkých ľudí: „Od prírody sme všetci usporiadaní rovnako, barbari i Helléni.“ Alkidamás ju spresnil tak, že sa vzťahovala aj na otrokov: „Boh urobil všetkých ľudí slobodnými, príroda neurobila nikoho otrokom.“

 

{{filit|fvs/sofisti.html}}