Sicílske kráľovstvo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Hotovo; mínus {{Pracuje sa}} |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 52:
V roku [[1282]] vypuklo na Sicílii proti [[Francúzsko|Francúzsku]] rozsiahle povstanie, ktoré sa do dejín zapísalo ako [[Sicílske nešpory]]. Príčinou povstania bol veľký daňový útlak kráľa a jeho vlády, ktorý sa neustále pokúšal o ďalšiu expanzívnu politiku; okrem iného aj na území obnovenej [[Byzantská ríša|byzantskej ríše]]. Preto toto povstanie finančne podporil aj byzantský cisár [[Michael VIII. Palaiologos]]. Sicílsky vzbúrenci potom prijali za svojho kráľa aragónskeho kráľa [[Peter III. (Aragónsko)|Petra III.]]. Ten však ovládol iba ostrov Sicília a pevninská časť kráľovstva zostala naďalej v rukách [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjuovcov]].
Po dvadsiatich rokoch bojov bola v roku [[1302]] uzavretá mierová zmluva, ktorou bola uznaná samostatnosť ostrovného kráľovstva na čele s aragónskou dynastiou a bolo oficiálne pomenované '''Kráľovstvo Trinacria''' (bežne sa však skôr označovalo ''Kráľovstvo Sicílske za (messinským) majákom''). Mierová zmluva ďalej potvrdila pevninskú časť kráľovstva dynastii Anjuovcov; táto pevninská časť sa síce formálne nazývala ''Sicílske kráľovstvo'' (bežne sa tiež
== Španielska nadvláda ==
Ostrovnému Sicílskemu kráľovstvu vládli striedavo aragónsky a španielsky králi, prípadne ich vedľajšie rodové vetvy. V roku [[1707]] sa Sicílske kráľovstvo ocitlo kvôli [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]] pod nadvládou cisára [[Karol VI. Habsburský|Karola VI.]]. V roku [[1735]] dobyl Sicíliu vo [[Vojna o poľské dedičstvo|vojne o poľské dedičstvo]] parmský vojvoda Karol Bourbonský, ktorý sa zároveň stal aj neapolským kráľom. Obe kráľovstvá boli
== Pozri aj ==
| |||