Subsidencia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
kompakcia |
doplnenie |
||
Riadok 1:
'''Subsidencia''' je v geológii [[poklesávanie]] väčšej časti [[zemský povrch|zemského povrchu]], ktoré má za následok zvýšenú akumuláciu [[sediment]]ov. Môže byť spôsobená rôznymi procesmi, ale obvykle znamená vytvorenie prehĺbených oblastí, v ktorých sa hromadia [[sediment]]y. Jej výsledkom môže byť vznik [[sedimentačná panva|sedimentačných panví]] alebo [[transgresia (geológia)|transgresie]] morí.
V [[inžinierska geológia|inžinierskej geológii]] môže byť chápaná aj ako [[geohazard]], ohrozujúci [[stavba|stavby]] a [[Človek (filozofia)|ľudí]].
== Príčiny vzniku ==
Zemský povrch môže poklesávať z najrôznejších príčin. Medzi prirodzené dôvody patrí [[rozpúšťanie]] hornín v podloží, pokles hladiny [[podzemná voda|podzemnej vody]], [[kompakcia (geológia)|kompakcia]] sedimentov a tektonické procesy, predovšetkým [[extenzia (geológia)|extenzia]] - vznik poklesových [[zlom (geológia)|zlomov]]. K poklesu zemského povrchu môže dôjsť aj v dôsledku umelých zásahov ako je [[poddolovanie]] povrchu pri banskej činnosti, nadmernom zaťažení [[stavba]]mi, či po vyťažení [[ropa|ropy]] alebo nadmernom čerpaní podzemnej vody<ref>Rui Ma, Yanxin Wang, Teng Ma, Ziyong Sun, Shilong Yan, 2006: ''The effect of stratigraphic heterogeneity on a real distribution of land subsidence at Taiyuan, northern China.'' Environmental Geology, 50, s. 831–846</ref> a na rozdiel od prirodzenej subsidencie jej možno predchádzať. Uvedené procesy sú iba rámcové, umelo ohraničené, no v prírode, hlavne pri vzniku poklesávajúcich [[štruktúra (geológia)|štruktúr]] ako sú [[sedimentačná panva|sedimentačné panvy]], kde hrúbka sedimentov naznačuje, že tu dochádza ku komplexným dejom a subsidencia v nich je spôsobená viacerými faktormi súčasne. Zvlášť sa rozoznávajú tieto tri typy subsidencie<ref>Stüwe, K., 2007: [http://books.google.sk/books?id=Gk4Y1_fsm2sC&pg=PA253&lpg=PA253&dq=subsidence+mechanisms&source=bl&ots=esG7wJ7zmC&sig=fmzUzkQVJZK6w39YFmSu-ePhU3g&hl=sk&ei=2262SpyHL42PsAbEvbjuDA&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=8#v=onepage&q=subsidence%20mechanisms&f=false ''Geodynamics of the lithosphere.''] Springer, Berlin, 493 s.</ref>:
*Izostatická subsidencia je spôsobená napínaním kôry, ktoré sa bude prejavovať jej stenčením, extenziou a jej poklesávaním, ktoré sa môže prejavovať aj na hrubokôrovej úrovni (thick-skin).
*Flexúrna (ohybová) subsidencia je dôsledkom elastického ohybu [[litosféra|litosfér]]y. K takýmto procesom dochádza pri zaťažení litosféry, ktorá sa ohýba a vytvára tak poklesnutý akumulačný priestor pre sedimenty. V prípade veľmi pevných [[tektonická platňa|tektnických platní]] dochádza iba k malému ohybu a takto vzniknuté platne sú plytké ale plošne rozľahlé. Na platniach so slabou kôrou dochádza pri ohybe k vzniku úzkych ale hlbokých panví.
*Termálna subsidencia vzniká pri zmene teplotného režimu litosféry, tento typ síce môže byť radený k izostatickej subsidencii, ale poklesávanie je spôsobené zmenou teploty a nie mechanickým napäťím. Dochádza k nej iba v oblastiach, ktoré boli predtým zohriate vyšším teplotným tokom. Pri chladnutí dochádza k zmršťovaniu kôry, poklesávanie je potom rovné termálnemu výzdvihu počas predošlej fázy ohrievania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Hutson, P., Middleton, J., Miller, D., Wallenstein, A
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Structural Geology of Sedimentary Basins: Sedimentary basins in extension zones - Thermal Subsidence
| url = http://www.geosci.usyd.edu.au/users/prey/ACSGT/EReports/eR.2003/GroupD/Report2/web%20pages/thermal_subsidence.html
| dátum vydania = 2003
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 21.9.2009
| vydavateľ = School of Geosciences, University of Sidney, Sidney
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
=== Rozpúšťanie minerálov ===
Řádek 8 ⟶ 25:
=== Kompakcia ===
Sedimenty pri svojom vzniku nevypĺňajú priestor dokonale, v ich štruktúre sa nachádza voľné miesto, ktoré vytvára póry. Póry sú nezriedka vyplnené vodou, ktorej únik zo sedimentu môže spôsobiť výrazné zmeny objemu hornín. Porozita novo vzniknutých sedimentov často dosahuje hodnotu až 80 %. Veľmi výrazne sú týmto javom postihnuté hlavne ílovté horniny. [[Ílovité minerály]] patria medzi [[fylosilikát]]y, teda rad minerálov, ktoré majú tendenciu sa usporiadavať do vrstiev. Pri [[kompakcia (geológia)|kompakcii]] dochádza k zmene orientácie zŕn a zníženiu pórovitosti, čo spôsobí zmenšenie jej objemu, z [[ílovec|ílovcov]] sa tak môžu stať [[ílovitá bridlica|ílovité bridlice]]. Tieto deje spôsobujú pokles povrchu sedimentačnej panvy, ktorý môže byť v niektorých prípadoch iba v dôsledku kompakcie pomerne značný, napríklad v oblasti delty rieky [[Mississippi]].
=== Tektonická subsidencia ===
Príčinou absolútnej subsidencie rozsiahlych území na zemskom povrchu môže byť [[extenzia (geológia)|extenzia]] litosféry, spojená so vznikom poklesových [[zlom (geológia)|zlomov]]. Tieto zlomy môžu vznikať [[gravitačný sklz|gravitačným skĺzavaním]], ohýbaním (vyklenutím) [[zemská kôra|kôry]], pri ktorom dochádza na vonkajšej strane namáhaného oblúku k rozťahovaniu a poklesávaniu. Poklesové zlomy môžu byť vyvolané aj natavením, kolapsom alebo únikom [[duktilita|duktilného]] materiálu podložia<ref name="Marko, Jacko">Marko, F., Jacko, S., 1999: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/kgp/skripta/Marko-Jacko-1999_Strukturna_geologia1.pdf ''Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická).]'' Vydavateľstvo Harlequin, Košice, 180 s.</ref>. Pri vzniku [[násun]]ov alebo prešmykov môže byť zaznamenaná tzv. relatívna subsidencia, kedy nedôjde k skutočnému poklesu oblasti, ale iba výzdvihu okolitých oblastí, ktorý sa môže prejaviť v horninovom zázname podobným spôsobom. (Rovnako dochádza k relatívnemu poklesu pri výzdvihu.)
=== Poklesávanie poddolovaných oblastí ===
Pri podzemnej [[Baníctvo|banskej]] činnosti zostáva po vyťažení pod povrchom množstvo prázdnych priestorov. V dôsledku narušenia pôvodnej výstuže týchto podzemných stavieb postupne dochádza k ich prepadávaniu, ktoré sa môže prejavovať aj na povrchu. Zvislé pohyby pri prepadnutí stropov podzemných banských priestorov obvykle nepôsobia väčšie škody alebo ohrozenie rozsiahlych oblastí. Výnimkou sú hlavne rozsiahle staré banské oblasti, ktorých údržba je komplikovaná, na [[Slovensko|Slovensku]] napr. [[Banská Štiavnica]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Fajčíková
| meno = Kveta
| odkaz na autora =
| titul = Šachta Mária pohrozila, brala zem aj stromy
| url = http://www.sme.sk/c/4832083/sachta-maria-pohrozila-brala-zem-aj-stromy.html
| dátum vydania = streda 6. 5. 2009 18:31
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 21.9.2009
| vydavateľ = sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, kde prepadávanie môže ohroziť i centrum mesta. Niektoré podzemné bane často nemôžu byť jednoducho zasypané pretože odvodňujú iné podzemné priestory.
=== Poklesávanie po vyťažení podzemnej vody alebo uhľovodíkov ===
[[Voda]], ale aj [[zemný plyn]] a [[ropa]] sa vyskytujú v [[hornina|horninovom]] prostredí v póroch priepustných[[ Akvifer|vrstiev]] ako v [[špongia|špongii]]. Po vyťažení uhľovodíkov, alebo pri nadmernom čerpaní podzmenej vody (zásoby podzemnej vody sa obvykle obnovujú prísunom vody zo [[Zrážky|zrážok]]) tiež dochádzať k rozsiahlym poklesom oblastí v nadloží [[rezervoár]]ov. Vo niektorých oblastiach bolo takéto poklesávanie prerušené po tom, čo do vyťažených ropných vrtov začali pumpovať vodu.
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Geologické procesy]]
[[Kategória:Geologické termíny]]
[[Kategória:Geohazardy]]
[[cs:Subsidence]]
| |||