Verzia z 14:36, 17. september 2009 upraviť Martin88 (diskusia \| príspevky) 639 editací d →‎Prelet okolo Jupitera: preklepy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 01:24, 25. september 2009 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d robot Pridal: eo:Voyager 1; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 18: '''''Voyager 1''''' (po slovensky ''Cestovateľ'') je [[medziplanetárna sonda\|medziplanetárna kozmická sonda]] pre výskum vonkajšej časti [[Slnečná sústava\|slnečnej sústavy]]. Váží 815 [[kilogram\|kg]], bola vypustená [[5. september\|5. septembra]] [[1977]] a je stále funkčná. Sonda je od [[Zem]]e najvzdialenejší ľudský výtvor. Voyager 1 sa v súčasnosti dostáva na hranice slnečnej sústavy, kde sa vplyv [[Slnko\|Slnka]] stretáva s medzihviezdnym priestorom. Vo vzdialenosti 14 miliard kilometrov (90 [[astronomická jednotka\|AU]]) od Slnka vstupuje do [[heliopauza\|helioplášťa]], oblasti za [[rázová vlna\|rázovou (terminačnou) vlnou]]. V tejto vzdialenosti trvá signálom zo sondy viac ako 13 hodín než dorazia na Zem, do riadiaceho strediska [[Laboratórium prúdového pohonu\|Laboratória prúdového pohonu]] blízko [[Pasadena\|Pasadeny]] v [[Kalifornia\|Kalifornii]]. Voyager 1 je na [[hyperbolická dráha\|hyperbolickej dráhe]] a pohybuje sa [[úniková rýchlosť\|únikovou rýchlosťou]], to znamená, že sa naspäť do slnenčnej sústavy nevráti. <br /><br />Vzdialenosť Voyageru 1 k 28. septembru 2008 činila 107,58 [[astronomická jednotka\|AU]] (16.093 [[miliarda\|miliárd]] [[kilometer\|km]]) a k 28. októbru 2008 už 108,584 [[astronomická jednotka\|AU]] (16,243 [[miliarda\|miliárd]] [[kilometer\|km]]) čo predstavuje len 0,00170 [[~~ly\|~~ ly]] Hlavným cieľom Voyageru 1 boli planéty [[Jupiter (planéta)\|Jupiter]], [[Saturn (planéta)\|Saturn]] a ich [[mesiac (družica)\|mesiace]] a [[prstenec planéty\|prstence]]. V súčasnosti sonda študuje heliopauzu a [[medzihviezdna hmota\|výplň medzihviezdneho priestoru]]. Pre oboch Voyagerov sú zdrojom energie tri radioizotopové termoelektrické generátory, ktoré síce už prekonali pôvodne plánovanú životnosť, ale dnes sa predpokladá, že budú schopné generovať dostatok energie pre komunikáciu so Zemou aj po roku [[2020]]. == Plánovanie misie == Voyager 1 bol plánovaný ako ''Mariner 11'', súčasť programu Mariner. Od začiatku sa počítalo s využitím [[gravitačný manéver\|gravitačných manévrov]]. S ich pomocou je možné navštíviť viac planét s minimálnou spotrebou [[raketová pohonná látka\|paliva]]. Voyager 1 bol vypustený 5. septembra 1977 z [[Cape Canaveral\|mysu Canaveral]] raketou [[Titan (raketa)\|Titan IIIE]] [[Centaur (raketový stupeň)\|Centaur]]. Aj keď bol vypustený až po svojom dvojčati [[Voyager 2\|Voyageru 2]], kvôli chybe objavenej až na poslednú chvíľu, jeho dráha bola rýchlejšia a dosiahol Jupiter a Saturn pred svojím dvojčaťom. == Popis telesa == [[~~File~~Súbor:Voyager1 Space simulator.gif\|thumb\|Simulátor sondy Voyager 1]] Základnú časť trojosovo stabilizovanej sondy tvorí služobná časť tvaru nízkeho desaťbokého [[hranol]]u z [[hliník]]ových trubiek o výške 0,47 m a priemerom 1,78 m. Na jeho bokoch je pripevnených 10 schránok s [[elektronika\|elektronikou]] sondy. Uprostred hranolu v samom ťažisku je posadená guľová nádrž s priemerom 0,7 m do ktorej je natlačených 105 kg [[hydrazín]]u (jedovatej zásaditej [[kvapalina\|kvapaliny]], ktorá sa vyrába sa [[oxidácia\|oxidáciou]] [[čpavok\|čpavku]]), paliva sondy. Na hornej podstave hranolu je umiestnená [[parabola\|parabolická]] smerová [[anténa]] s priemerom 3,66 m. Väčšina vedeckého vybavenia je umiestnená na výklopnej tyči o dĺžke 2,3 m, ukončenej otočnou plošinou s [[kamera]]mi a [[spektrometer\|spektrometrami]]. Časť plazmových a časticových [[detektor]]ov je rozmiestnená pozdĺž tejto tyče. Na ďalšej tyči o dĺžke 13 m na opačné strane sondy sú umiestnené 2 [[magnetometer\|magnetometre]]. Riadok 52: == Priebeh letu == Voyager 1 odštartoval 5. septembra 1977 v čase 8 hodín 56 minút floridského času. Po desiatich minútach bola dosiahnutá [[parkovacia dráha]], po ďalších 50 minútach [[medziplanetárna dráha]]. V priebehu štartu došlo k máličko predčasnému vypnutiu motorov na pevné palivo. Táto strata bola kompenzovaná dlhším horením ďalšieho stupňa Centaura a nakoniec bolo potrebnej rýchlosti dosiahnuté len 3,4 sekundy pred spotrebovaním paliva. [[~~File~~Súbor:Titan 3E with Voyager 1.jpg\|left\|thumb\|Štart sondy na vrchole rakety Titan/Centaur]] Po dvoch hodinách letu bola sonda stabilizovaná v dvoch osiach na Slnko a za niekoľko ďalších hodín bola stabilizovaná aj v tretej osi na hviezdu [[Canopus]]. Dvojka mala pred ňou náskok 14 miliónov kilometrov, ale bola vyslaná na pomalšiu dráhu. [[11. september\|11. septembra]] bola prevedená korekcia dráhy +2,45 m/s. a [[13. september\|13. septembra]] korekcia dráhy +10,11 m/s. V obidvoch prípadoch bola zmena rýchlosti o 20% nižšia ako bolo plánované. Riadok 80: </gallery> [[3. marec\|3. marca]] 1979 bolo prerušené spojenie so sondou, kvôli 3 hodiny trvajúcemu blýskaniu nad austrálskou pozorovacou stanicou v [[Tidbinbille]]. Nenávratne boli stratené výsledky spektrometrického sledovania [[Io (mesiac)\|mesiaca Io]] v oblasti [[ultrafialové žiarenie\|ultrafialového žiarenia]]. [[4. marec\|4. marca]] 1979 o 19:13 hod bol ukončený snímok s veľmi dlhou expozíciou 672 sekúnd, z dôvodu spresnenia polohy sondy. V tej dobe nepracoval automatický kontrolný systém polohy plošiny, a preto sa musela za hviezdami v otvorenej [[Hviezdokopa Jasličky\|hviezdokope M44]] natáčať celá plošina s kamerami. Aj napriek tomu, alebo práve preto?, boli na fotografii objavené [[prstence Jupitera\|prstence]], doteraz známe len u Saturna. [[Stephen Synnott]] na snímkach Voyagera 1 neskôr objavil aj nový malý mesiac pomenovaný [[Metis (mesiac)\|Metis]]. [[5. marec\|5. marca]] 1979 prebehlo snímkovanie malého mesiaca [[Amalthea (mesiac)\|Amalthea]] a najtesnejší prelet okolo Jupitera vo vzdialenosti 280 000 km od jeho [[oblak]]ov. Prebiehal detailný fotografický a rádiový prieskum, v činnosti boli postupne všetky prístroje. 6 hodín po najväčšom priblížení asi o 18:00 hod. boli v atmosfére Jupitera zaznamenané [[blesk]]y. Keď bola sonda ukrytá za Jupiterom, bolo s ňou stratené spojenie na 2 hodiny. Riadok 87: === Prelet okolo Saturna === [[~~File~~Súbor:Saturn false color Voyager-1.jpg\|thumb\|Satrun z Voyageru 1 vo falošných farbách]] [[24. marec\|24. marca]] [[1980]] vo vzdialenosti 300 000 000 km začal Voyager 1 fotografovať Saturn, hlavne kvôli vyhodnoteniu a upresneniu dráhy. [[22. august]]a 1980 nastal začiatok pozorovania a prieskumu planéty. 12.-14. októbra 1980 vznikol každých 288 sekúnd 1 snímok Saturnu počas 42 hodín. 24. októbra 1980 predstavovala vzdialenosť k Saturnu 25 000 000 km. 3. novembra 1980 prebehlo snímkovanie Saturna a prstencov s cieľom objaviť nové [[mesiace Saturna\|družice]]. 12. novembra 1980 sonda pozorovala najväčší Satunov mesiac [[Titan (mesiac)\|Titan]] s najväčším priblížením o 7:05 hod vo vzdialenosti 4520 km. [[Tethys (mesiac)\|Tethys]] minula asi 23:40 hod. vzdialenost 416 000 km. [[13. november\|13. novembra]] 1980 nastalo najväčšie priblíženie k atmosfére Saturnu vo vzdialenosti 124 000 km. Riadok 94: [[14. február]]a 1990 urobil Voyager 1 snímky všetkých planét našej slnečnej sústavy okrem [[Merkúr]]a, ktorý bol príliš blízko pri Slnku, zo vzdialenosti 6 miliárd km. [[~~File~~Súbor:Family portrait (Voyager 1).png\|thumb\|center\|500px\|"Rodinný portrét" slnečnej sústavy]] == Súčasný stav == Voyager 1 sa [[23. júl]]a 2009 nachádzal 110,52 [[AU]] (16 533,55 miliónov kilometrov, alebo 0.001740 [[ly]]) od Slnka. Je ďalej než akýkoľvek známy prírodný objekt v našej sústave, vrátane planétok [[136199 Eris\|Eris]] a [[90377 Sedna]]. Signály z Voyageru 1 prídu na Zem za 14,7 hodiny. Jeho rýchlosť je približne 61 600 km/h (o 10% rýchlejšie ako [[Voyager 2]].) 19. novembra 2015 bude '''Voyager 1''' 133.15 [[AU]] od Slnka. [[~~Image~~Súbor:Outersolarsystem-probes-4407b.svg\|thumb\|500px\|center\|Súčasne polohy a trajektórie sond [[Pioneer]] a Voyager]] == Pozri aj == Riadok 105: == Zdroje == * Zdeněk Pokorný – Příběh nesmrtelných poutníku, Rovnost 1995 internet: * http://voyager.jpl.nasa.gov/index.html * http://www.lib.cas.cz/ Riadok 129: [[de:Voyager 1]] [[en:Voyager 1]] [[eo:Voyager 1]] [[es:Voyager 1]] [[et:Voyager 1]]

Voyager 1: Rozdiel medzi revíziami