Poloha pyramídy, rovnako ako sídelného mesta blízko nej, dokazuje narastajúci ekonomický význam Fajjúmskej oázy. Pyramída sa tvarom a formou priestorov podobása snaží priblížiť pyramídam [[Stará ríša|Starej ríše]].<ref name="lehner-1997_168">{{Harvbz|Lehner|1997|St=168}}</ref> V súčasnosti je z nadzemnej časti pyramídy okolo 20 m vysoká kopa nepálených tehál. Je to nielen kvôli starovekým zlodejom kameňa, ale aj kvôli použitej technológii pri stavbe superštruktúry, ktorá znižovaním svojej kvality počas stáročí od čias začiatku Starej ríše, dospela až do formy, keď okrem povrchového [[vápenec|vápencového]] obloženia sa kameň použil už len na lokálne vystuženie inak hlineného jadra. Pyramída má v jadre skelet, tvorený priečkami z kamennými blokov lokálneho vápenca v smeroch od stredu k rohom a kolmo na hrany základne pyramídy. Miesta medzi priečkami sú vyplnené surovými tehlami. Na dokončené jadro sa položil obklad z kvalitného vápenca. Vstup do pyramídy bol tradične v ose pred severnou stenou v podlahe dvora. Vstup zakrývala [[severná kaplnka]]. Subštruktúra je jednoduchá: Od vstupu chodba, obložená červenou [[žula|žulou]], zostupovala rovno smerom k miestnosti pod vrcholom pyramídy, odkiaľ sa dalo dostať do pohrebnej komory so [[sarkofágom]] zvislou šachtou v štvorcovej podlahe miestnosti. Z červenej žuly bol aj uzatvárací blok chodby. Dnes je pohrebná komora zatopená podzemnou vodou.<ref>{{Harvbz|Verner|2008|St=309}}</ref>
== Pyramídový komplex ==
Riadok 42:
== Výskum ==
Ako prvý vnikol do pyramídy roku 1882 [[Gaston Camille Charles Maspero|Maspero]], v rokoch 1894–95 na neho nadviazala francúzska výprava pod vedením [[Gustave Jéquier |Jéquiera]] a [[Joseph Étienne Paul Gautier|Gautiera]], potom v rokoch 1902–34 expedícia [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitného múzea v New Yorku]] s [[Albert Morton Lythgoe|Lythgoom]] a [[Arthur Cruttenden Mace|Maceom]]. Už Maspero v raných štádiách výskumu si všimol, že pri výstavbe pyramídy a okolitých objektov boli druhotne použité kamenné bloky, ktoré pôvodne patrili k iným architektonickým komplexom. Našli sa bloky nesúce mená [[Chufua]], [[Rachef]]a, [[Venis]]a a [[Pepi II.|Pepiho (II. ?)]]. Je to naprNapr. žulové obloženie zostupnej chodby je z Rachefovych kamenných blokov.<ref name="lehner-1997_168" /> Existuje domnienka, že už počas panovania Amenenmheta I. boli chrámy panovníkov Starej ríše v ruinách, hlavne údolné chrámy. Nevylučuje sa ani možnosť privlastnenie si stavebného materiálu z iných stavieb, ktoré kedysi stáli opodiaľ staveniska pyramídy.<ref name="verner-2008_310" />
