Dionýz Štúr: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wl. |
doplnenie neprevzatých informácii z osudu |
||
Riadok 3:
|Portrét =Dionyz Stur.png
|Veľkosť obrázka =230px
|Popis = slovenský geológ a paleontológ
|Dátum narodenia = [[2. apríl]] [[1827]]
|Miesto narodenia = [[Beckov (obec)|Beckov]], [[
|Dátum úmrtia = [[9. október]] [[1893]]
|Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
Riadok 12:
== Životopis ==
Narodil sa v [[Beckov (obec)|Beckov]]e v učiteľskej rodine Jozefa Štúra a Jany rodenej Riznerovej. Na strednú školu chodil v [[Modra|Modre]], popritom študoval aj na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku [[1844]] začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval [[matematika|matematiku]], [[fyzika|fyziku]] a [[chémia|chémiu]]. Neskôr, ovplyvnený prof. [[Viliam Haidinger|Viliamom Haidingerom]] sa začal zaujímať o [[prírodná veda|prírodné vedy]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.
V roku [[1846]] nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku [[1847]] získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na [[Lesnícka a banícka akadémia (Banská Štiavnica)|Banskej akadémii]] v [[Banská Štiavnica|Štiavnici]]. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a [[Modra|Modry]]<ref name="Barica et al.">Barica, J., 2004: ''Malý Slovenský Panteón vedy a techniky.'' Úrad priemyselného vlastníctva SR, Bratislava, s. 81 - 82</ref>. Po jej absolvovaní sa vrátil naspäť do Viedne.
V roku [[1849]] bol založený [[Ríšsky geologický ústav vo Viedni|Ríšsky geologický ústav]], kde nastúpil v roku [[1850]]. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na [[fytopaleontológia|fytopaleontológiu]], v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu<ref name="Barica et al."/>. Po ôsmich rokoch, v [[1885]] sa stal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku [[1892]]. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, i pred vydaním [[O pôvode druhov|Darwinovho diela]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol [[Roderick Murchison|Murchison]], [[Charles Lyell|Lyell]], [[Charles Robert Darwin|Darwin]], či [[Jan Evangelista Purkyně|Purkyňe]] alebo [[Jan Křtitel Kašpar Palacký|Palacký]]<ref name="život a dielo"/>. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom [[Memorandum národa slovenského|Memoranda slovenského národa]], podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Publikoval na Slovensku, odborné práce najmä vo Viedni. Písal pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion.
Dionýz Štúr ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu [[ipoltická skupina|karpatských melafýrov]]. Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako [[karpatský keuper]], [[lunzské vrstvy|lunzské]] či [[grestenské vrstvy]]. V [[bradlové pásmo|bradlovom pásme]] identifikoval a pomenoval [[púchovské sliene]], [[orlovské vrstvy]], [[upohlavské zlepence]], [[súľovské zlepence]] a iné. Zaviedol tiež terminológiu pre pomenovanie krasových javov odvodenú z pomenovaní v [[Dalmácia|Dalmácii]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a [[Slovinsko|Slovinsku]]<ref name="život a dielo"/>, mnohé tieto názvy sa používajú dodnes i vo svete.
Riadok 25:
V roku 1862 na Svetovej výstave v Londýne získali ním zostavované geologické mapy zlatú medailu<ref name="život a dielo">{{cite web|url=http://www.geology.sk/?pg=profilStur|title=Dionýz Štúr – Život a dielo|publisher=geology.sk|date=6.9.2008}}</ref>.
== Pamiatky ==
Po Dionýzovi Štúrovi je pomenovaný [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra]] v [[Bratislava|Bratislave]].▼
* banské múzeum D. Štúra v Banskej Štiavnici (zal. [[1927]])
▲
* pamätná tabuľa na rodnom dome v Beckove (odhalená [[1953]])
== Referencie ==
| |||