Ľudovít Košut: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 149 bajtov ,  pred 12 rokmi
d
oprava chyby v rámci WikiProjektu Check Wikipedia
d (robot Zmenil: es:Luis Kossuth)
d (oprava chyby v rámci WikiProjektu Check Wikipedia)
Pôvod L. Košuta je jasný avšak historici, rôzne politické a nacionalistické kruhy majú protirečivú implementáciu.
 
Priezvisko Košut (Kossuth) má slovanský pôvod. Toto slovo znamená v slovenčine "koza", alebo "cap" (Od roku [[1479]] mal rod Košutovcov modro-červený [[erb]] a v ňom capa, ktorý sa opiera o bielu trojkvetú ľaliu). Rod Košutovcov je pôvodom z [[Historické župy na Slovensku|Turčianskej stolice]] a postavenie šľachticov získali v roku [[1263]] od kráľa [[Belo IV.|Bela IV]], ktorý daroval výsady Cosswth-ovi, ktorý bol jeho poddaným. Odtiaľ pochádza aj priezvisko rodiny<ref name="vas_835">Vas, Z.:Kossuth Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, s. 835</ref>. Meno Košut sa v slovenčine píše v poslovenčenej forme "''Košut/Košút''" (písanie Košut vyplýva z [[PSP]] pre uhorské historické mená od roku 1991 ako ekvivalent pre písanie Kossuth; Košút je tradičné písanie, je to podľa PSP ekvivalent súdobého písania rodu Ko(s)súth a napokon aj súčasného písania názvu osady "Košúty" v Martine). V časoch, keď sa Košut narodil, sa rodisko jeho otca písalo ako Kosúth alebo Kossúty (1808). Keďže ešte neexistoval štúrovský pravopis pre slovenčinu, meno sa nezapisovalo Košút, ale používal sa - tak ako v iných textoch - rozličný zložkový pravopis, ktorý sa v maďarčine používa dodnes.
 
Samotný Ľudovít Košut sa narodil v [[Monok]]u roku [[1802]] ako najstaršie zo štyroch detí. Veľa času v detstve ale trávil u svojho strýka [[Juraj Košút|Juraja Košúta]] na [[Turiec (región)|Turci]], ktorý bol veľký slovenský vlastenec (dopisoval si s Ľ. Štúrom, Jánom Kollárom, bol odporca maďarizácie atď.). Ľudovítov otec, Ladislav Košút, bol slovenský právnik, zeman, ktorý pochádzal z dediny [[Košúty (martin)|Košúty]] v Turci (dnes súčasť [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]) a neskôr sa usadil v južnom [[Zemplín (región)|Zemplíne]]. Maďarskí autori ho uvádzajú ako uhorského/maďarského šľachtica "László Kossuth" (napr. [http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm]; všetci šľachtici v Uhorsku boli uhorskí), pričom v maďarčine a iných jazykoch je pre výraz uhorský a maďarský to isté slovo (magyar, Hungarian etc.). Ľudovítova matka, Karolina Weberová, bola pôvodom z [[Nemci|nemeckej]] [[luterán]]skej rodiny zo [[Spiš (župa)|Spiš]], ktorá sa usadila v [[Prešov]]e <ref name="lendvai457"> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.</ref>. Podľa oxfordského historika Setona-Watsona <ref>Viator, Scotus: Národnostná otázka v Uhorsku, Bratislava, 1995</ref> bol Košút slovenského pôvodu, navštevoval slovenskú ľudovú školu v [[Záturčie|Záturčom]], až do konca svojho detstva neovládal maďarčinu a notár Vrútok neskôr pyšne ukazoval slovenský šlabikár, z ktorého sa bývalý predseda vlády učieval. Podľa <ref>Crankshaw, E.: The fall of the House Habsurg. Londýn, 1963</ref> bol Ľudovít Košut čistý Slovák a jeho matka vôbec neovládala maďarčinu (čomu ale protirečí skutočnosť, že si s ním neskôr dopisovala maďarsky písané listy<ref> Lendvai,name="lendvai457" P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.</ref>). Podobne Košuta za Slováka považujú niektorí iní historici, napr. <ref>Herre F.: Kaiser Franz Jozeph von Österreich. Kolín n. Rýnom, 1978</ref>.
Podľa Lendvaia <ref> Lendvai,name="lendvai457" P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.</ref>, rakúskeho historika maďarského pôvodu, bola Košutovou materčinou naopak "nepochybne maďarčina" a ako argument uvádza skutočnosť, že západoeurópski historici (najmä rakúski a českí) boli voči Maďarom zaujatí, a že sám Košut tvrdil, že sa narodil ako Maďar/Uhor a bol vychovaný ako Maďar/Uhor (pričom ale iní autori nespochybňujú, že toto o sebe neskôr tvrdil), a že Košut považoval vo svojom vysokom veku za "svojráznosť" rakúskych historikov, že mu pribásnili slovenský pôvod <ref> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, s. 172</ref>. Podľa Istvána/Stephena Sisu,<ref>[http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm]</ref> amerického novinára maďarského pôvodu, sa Ľudovít slovenčinu iba naučil ako dieťa.
 
Košut každopádne, ako bolo v mnohých častiach Uhorska bežné, ovládal (minimálne) tri jazyky slovenčinu, nemčinu a maďarčinu, a faktom zostáva, že aj keď mal Ľudovít Košut čiastočne aj slovenské korene, hlásil sa za [[Maďari|Maďara]]/Uhra a dokonca otvorene popieral existenciu [[Slováci|slovenského národa]].
===Kariéra ===
[[Image:Monok (Kossuth Lajos).jpg|right|thumb|Dom, v ktorom sa narodil L. Kossuth ([[Monok]])]]
Košutova rodina sa v roku [[1803]] presťahovala z Monoku do dediny [[Olaszliszka]] a v roku [[1808]] do mesta [[Sátoraljaújhely]], kde v rokoch [[1808]] až [[1810]] navštevoval základnú školu a v rokoch [[1810]]-[[1816]] navštevoval gymnázium. Právo študoval Košut v Sátoraljaújhely a Prešove<ref>Vas, Z.:Kossuthname="vas_835" Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, 835 s.</ref><ref>[http://www.historia.hu/archivum/2002/020910reznak.htm] po maďarsky</ref>
Deväť rokov praxoval v Zemplíne a od roku [[1832]] bol juristom na [[Uhorský snem|Uhorskom sneme]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Tam okolo seba zhromaždil skupinku nadšencov a s ich pomocou vydával opozične ladené Snemové správy, ktoré vo forme súkromných listov rozposielali do stolíc. Za svoje nacionalistické názory bol odsúdený na štyri roky väzenia, ktoré znamenali obrat v jeho životnej kariére. Stal sa politickým symbolom. Roku [[1840]] ho na nátlak šľachtickej opozície prepustili. Do väzenia šiel ako odsúdený previnilec, vrátil sa z neho ako martýr a víťaz, lebo zarovno s väzenským prepúšťacím listom dostal povolenie vydávať noviny.
 
639

úprav