Plášťový chochol: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
diapír
Riadok 1:
[[Obrázok:Tectonic plate boundaries2.png|thumb|350px|right|Schéma geologických procesov v [[Litosféra|litosfére]] a [[Astenosféra|astenosfére]]. Vystupujúci plášťový chochol pod [[Horúca škvrna (geológia)|horúcou škvrnou]] označuje číslo '''3'''.]]
'''Plášťový chochol''' alebo '''plášťový diapír''' je [[Geológia|geologický]] termín, označujúci taveninu, [[Diapirizmus|vystupujúcu]] na povrch [[Zem]]e z hranice [[Zemský plášť|plášťa]], kde sa prejavujú ako [[Horúca škvrna (geológia)|horúce škvrny]].

Pojem zaviedol [[Spojené štáty|americký]] geofyzik [[W. Jason Moran]], ktorý v roku [[1971]] vypracoval teóriu pomalého transportu [[Teplo|tepla]] [[Teplo#Konvekcia|konvekčnými]] prúdmi v plášti. Ako klasické príklady vysupujúcich chocholov pod horúcimi škvrnami sa udávajú [[Havajské ostrovy]] a [[Island]].
 
Súčaný vývoj poznatkov však ukazuje, že mechanizmus výstupu materiálu z [[Astenosféra|astenosféry]] je omnoho komplikovanejší a samotná definícia pláštového chochola je predmetom diskusií. Štandardný vývoj totiž predpokladá výstup zohriateho materiálu vztlakovými silami (podobne ako vzostup teplejšej [[Voda|vody]] zohrievanej v nádobe), no v prípade teplených pohybov v zemskom plášťi sa je celý proces komplikuje, pretože prostredie plášťa je značne heterogénnejšie. Novšie výskumy predpokladajú výskyt tzv. ''„tepelných vrstiev“'' v astenosfére a tým aj existenciu iných konvekčných prúdov nesiahajúcich až do plášťa.