Spišská komora: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 7:
Spišská komora bola podriadená Uhorskej komore, resp. Dvorskej komore vo [[Viedeň|Viedni]]. Na jej čele stál prefekt, ktorému pomáhali radcovia a iný úradnícky personál. Komora vyberala [[tridsiatok]], [[urbura|urburu]], štátne a vojenské dane a cenzus od miest. Taktiež spravovala komorské majetky alebo majetky v dočasnej komorskej správe.
Do jej kompetencie (pôvodne?) spadalo 26 stolíc severne a južne od Tisy, v 16. a 17. stor. čoskoro však veľkú časť obsadili Turci a Sedmohradsko, takže napríklad na konci 16. stor. zahŕňala de facto 13 stolíc [[Hornouhorský hlavný kapitanát|Hornouhorského hlavného kapitanátu]] (stolice [[Spiš]], [[Šariš]], [[Abov]], [[Turňa]], [[Gemer]], [[Zemplín]], [[Užská župa|Uh]], [[Boršodská župa|Boršod]], [[Sabolčská župa|Sabolč]], [[Satumarská župa|Satumár]], [[Berežská župa|Bereg]], [[Ugočská župa|Ugoča]], [[Hevešská župa|Heveš]]),
V rokoch [[1690]]-[[1747]] spravovala prostredníctvom ''Vrchného inšpektorského úradu'' v [[Smolník|Smolníku]] aj erárne bane, huty a hámre v [[Smolník]]u, [[Gelnica|Gelnici]], [[Štós]]e a [[Švedlár]]i. Určitý čas spravovala aj soľné bane a varne soli v [[Solivar]]e. V 30.-40. rokoch 18. storočia organizovala monopol na výkup medi od súkromných podnikateľov.
|