Výbušnina: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 317 bajtov ,  pred 11 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (robot Zmenil: war:Bumuruto)
'''Výbušnina''' je chemická [[látka]] alebo [[zmes]] látok, ktorá je schopná mimoriadne rýchlej [[Exotermická reakcia|exotermickej reakcie]] spojenej s vytvorením veľkého objemu plynov s vysokou teplotou.
 
K spusteniu reakcie dochádza inicializáciouiniciáciou mechanickým, termickým(teplotným), elektrickým podnetom alebo detonačnou vlnou. Zmesné výbušniny môžu obsahovať látky výbušnej povahy (výbušniny), pomocné látky úpravujúce požadované vlastnosti zmesnej výbušniny, i látky, ktoré samotné nie sú výbušné. Súčasťou zmesnej výbušniny z látok nevýbušnej povahy je spravidla vhodné [[palivo]] a [[okysličovadlo]] ([[oxidačné činidlo]]), ktoré dodá [[Chemická reakcia|chemickej reakcii]] [[kyslík]] potrebný na [[horenie]], pretože množstvo kyslíku dodaného [[Difúzia (fyzika)|difúziou]] z okolitej atmosféry nepostačuje pre zhorenie zmesi v dostatočne krátkom časovom intervale.
 
Výbušniny sa zaraďujú medzi [[palivo|palivá]] a niekedy sa označujú aj ako energetické materiály. Pojem [[energetický materiál]] je širší a zahrňuje napríklad aj zložky tekutých raketových pohonných hmôt.
== Rozdelenie výbušnín ==
Podľa praktického využitia delíme výbušniny na:
* '''Traskaviny''' - sú ľahko vznietiteľné výbušniny, ktoré obvykle slúžia k inicializácii výbuchuiniciácii trhavín alebo strelivín. '''Vyznačujú sa rýchlym prechodom z explozívneho horenia do detonácie.''' Pri praktickom použití sú prítomné len v nepatrnom množstve, napr. traskavina v [[rozbuška|<strike>rozbuške</strike>]] [[zápalka|zápalke]] nábojnice, rozbušky ako iniciátory banských odstrelov apod. Najbežnejšími typmi traskavintraskavín sú rôzne [[azid]]y ťažkých kovov ako je [[olovo]], [[striebro]] alebo [[ortuť]], prípadne iné látky, veľmi rozšírený je napríklad fulminát ortutnatý (populárna traskavá ortuť).
* '''Trhaviny''' - sú výbušniny, ktoré sú za normálnych podmienok relatívne málo citlivé k vonkajším vplyvom a naopak po inicializáciiiniciácii dokážu detonovať s veľkou detonačnou rýchlosťou. Používajú sa obvykle pri trhacích prácach v baniach, lomoch, hĺbení tunelov, demoláciách a v náplniach vojenskej munície. Medzi najpoužívanejšie trhaviny patria [[pentrit]], [[hexogén]], [[trinitrotoluén]], ich zmesyzmesi, ďalej [[dynamit]]y a veľké množstvo priemyslovýchpriemyselných trhavín s rôznym zložením. Mnoho zmesných trhavín, vojenských, ale predovšetkým priemyslovýchpriemyselných, využíva ako svoju podstatnú zložku dusičnan amónny. '''Typickou výbušnou premenou trhavín je detonácia.''' Pri slabej iniciácii alebo zapálení plameňom mnoho trhavín nedetonuje, ale prejde do explozívneho horenia (v uzatvorenom piestore), alebo zhorí ako normálna organická horľavina (voľne na vzduchu). Prechod trhaviny z detonácie do explozívneho horenia je veľmi nežiadúci jav, pretože deštrukcia obvykle prebehne, ale vo výrazne menšom rozsahu, ako sa plánovalo.
* '''Streliviny''' - sa používajú ako výmetná náplň do nábojníc strelných zbraní pre vojenské, športové i lovecké účely. Ich účelom je dodať strele čo najväčšie mechanické zrýchlenie rýchlym, avšak kontrolovaným vývinom veľkého množstva horúcich plynov a vytlačiť strelu z hlavne zbrane čo najväčšou alebo požadovanou rýchlosťou. Príkladom je [[Pušný prach|čierny strelný prach]] a streliviny na báze [[nitrocelulóza|nitrocelulózy]] (strelnej bavlny). K strelivinám patria aj raketové tuhé pohonné hmoty. '''Typickou výbušnou premenou strelivín je explozívne horenie.''' Rýchlosť horenia strelivín je premenlivá a závisí od tlaku a teploty pri ktorej ich explozívne horenie prebieha. S rastúcim tlakom a teplotou rýchlosť explozívneho horenia narastá<!-- - počas výstrelu zo zbrane rýchlosť explozívneho horenia streliviny v nábojovej komore a hlavni zbrane najprv postupne narastá a potom opäť klesá, v raketovom motore obvykle tlak a rýchlosť horenia TPH spočiatku narastá a potom sa počas činnosti motoru udržuje na stabilnej úrovni až do úplného vyhorenia tuhej pohonnej hmoty (osobitnými postupmi možno rýchlosť horenia TPH a tlak v raketovom motore meniť)-->. V krajnom prípade môže explozívne horenie strelivín prejsť až do detonácie - takéto chovanie je ale mimoriadne nežiadúce, pretože má vždy za následok haváriu (čiže roztrieštenie, zničenie) zbrane alebo raketového motoru. Streliviny je možné dostatočne silným impulzom priviesť priamo k detonácii a potom sa chovajú ako trhaviny.
* '''Pyrotechnické zmesi''' -- sú zmesi horľavín, okysličovadiel a ďaľšíchďalších pomocných látok , ktoré vytvárajú príslušný pyrotechnický efekt. Môžu to byť osvetľovacie a signálne zlože, stopovkové zlože, zápalné zlože, zábleskové a výbuškové zlože, zvukové (pískacie) zlože a mnoho ďalších. Typickou výbušnou premenou je takmer výlučne explozívne horenie. Pyrotechnické zmesyzmesi sa občas medzi výbušniny nezahŕňajú.
 
Dôvod delenia výbušnín na trhaviny a traskaviny je predovšetkým praktický, podľa účelu, ale aj podľa vlastností - typickú trhavinu nie je ľahké aktivovať jednoduchým impulzom, traskaviny v množstvách, v akých sa používajú trhaviny, sú mimoriadne nebezpečné. Kým denná výrobná kapacita linky na výrobu tritolu môže byť až desiatky ton, denná kapacita linky na výrobu traskavín predstavuje len desiatky kilogramov traskavej ortuti alebo jednotky kilogramov azidu olovnatého alebo iných traskavín.
 
== Druhy výbušnej premeny ==
Charakteristickým znakom výbušnej premeny je akejkoľvek výbušniny je jej vysoká rýchlosť. Tá však može byť rôzna a líšiť sa až o niekoľko rádov. Rýchlosť výbušnej premeny závisí nielen na druhu výbušniny, ale aj na fyzikálnych podmienkach výbuchu a spôsobe iniciácie a druhu roznetu.
Merítkom rýchlosti výbušnej premeny je jej lineárna rýchlosť - teda hrúbka vrstvy vybuchnutej výbušniny za jednotku času meraná v smere šírenia výbuchu. Lineárna rýchlosť výbušnej premeny sa pohybuje v širokom rozmedzí od zlomku milimetrov za sekundu do niekoľko tisíc metrov za sekundu.
 
=== Explozívne horenia ===
tiež výbuchové, výbušné horenie <br />
Pri explozívnom horení sa energia (teplo) uvolnenáuvoľnená v reakčnej zóne prenáša na ďalšiu vrstvu nevybuchnutej výbušniny radiáciou (žiarením) a vyvoláva v nej intenzívnu chemickú premenu. Tlak v mieste výbuchovej premeny sa mení postupne (spojito), tlak vo výbušnine, jej okolí a v produktoch výbuchu je približne rovnaký. Plynné produkty výbuchu sa pohybujú proti smeru šírenia výbuchovej premeny (odtekajú z miesta výbuchu do voľného priestoru). Rýchlosť šírenia výbušnej premeny pri explozívnom horení je vždy menšia ako rýchlosť zvuku v splodinách výbuchu. <br />
Rýchlosť explozívneho horenia sa pohybuje v rozmedzí od milimetrov za sekundu do niekoľko sto metrov za sekundu a je <u>veľmi závislá</u> na tlaku pri akom prebieha. Pri normálnom tlaku prebieha explozívne horenie malého množstva výbušniny spravidla celkom bez zvukových prejavov. V uzatvorenom priestore, napríklad v nábojovej komore strelnej zbrane tlak rýchlo rastie, tým sa zvyšuje rýchlosť explozívneho horenia a zasa sa zvýšujezvyšuje tlak - výsledkom je, že celý dej prebehne rýchlo a strela je vypudená z hlavne s charakteristickým zvukom. Tlak pri explozívnom horení môže dosiahnuť až stovky MPa. Explozívne horenie je typickým druhom výbušnej premeny strelivín.<br />
Aj explozívne horenie môže mať deštrukčné účinky, napríklad roztrhnutie hlavne dela, roztrhnutie spaľovacej komory raketového motoru, alebo rozpojovanie blokov kameňa čiernym strelným prachom. Črepiny vzniknuté pri explozívnom horení sú charakteristické tým, že majú tvar dlhých pásov.<br />
Rýchle a prudkú explozívne horenie pri normálnom tlaku, niekedy doprevádzané zvukovým efektom sa nazýva '''deflagrácia'''.
==== Aromatické nitrozlúčeniny ====
# Nitroderiváty benzénu - [[trinitrobenzén]], nitrobenzén, dinitrobenzén, tetranitrobenzén, hexanitrobenzén (HNB)
# Nitroderiváty toluenutoluénu - [[trinitrotoluén]], asymetrické deriváty trinitrotoluénu, mononitrotoluén, dinitrotoluén, tetranitrotoluén
# Nitroderiváty xylenuxylénu - [[trinitroxylén]] (trinitro-''m''-xylén)
# nitrozlúčeniny homologovhomológov benzenubenzénu
# Nitroderiváty naftalenunaftalénu - mononitronaftalén, dinitronaftalén, trinitronaftalén, tetranitronaftalén
# Nitroderiváty fenolu - [[trinitrofenol]] ([[kyselina pikrová]]), dinitrofenol, tetranitrofenol, pentanitrofenol
#* deriváty trinitrofenolu (pikráty) - pikrát amonnyamónny, pikrát guanidinuguanidínu, trinitroanisoltrinitroanizol
# Nitroderiváty anilinuanilínu - [[hexanitrodifenylaminhexanitrodifenylamín]] (hexyl)
#* deriváty trinitroanilinutrinitroanilínu, amidy
 
==== Alifatické nitrozlúčeniny ====
* nitroderiváty metanumetánu - tetranitrometán, nitrometán, trinitrometán
* iné - dinitroetandinitroetán, ''sym''-tetranitroetantetranitroetán, hexanitroetanhexanitroetán, 2,2-dinitropropandinitropropán
 
=== Estery kyseliny dusičnej ===
==== Estery alkoholov ====
# estery glycerínuglycerolu
#* [[trinitroglyceríntrinitrát glycerolu]]
#* dinitroglyceríndinitrát glycerolu,
# estery glykolu
#* dietylénglykol dinitrát
#* dinitroglykol
#* diethylene glykol dinitrat (DEGDN)
# estery iných alkoholov
#* estery jednomocných alkoholov
#* estery viacmocných alkoholov
#* estery viacmocných alkoholov s rozvetveným reťazcom - pentaerythrittetranitrátpentaerytrittetranitrát ([[pentrit]])
#* estery cyklických alkoholov
 
=== Soli kyseliny dusičnej ===
* dusičnan amónny
* dusičnan hydrazínu
* Hydrazinnitrát
* dusičnan guanidínu
* Guanidinnitrát
* nitrátdusičnan močoviny
 
=== NitraminyNitramíny ===
==== alifatické nitraminynitramíny a nitramidy ====
* [[NitroguanidinNitroguanidín]]
* [[Nitromočovina]]
* Dinitrát nitrodietanolaminunitrodietanolamínu ([[DINA]])
* EthylendinitraminEtyléndinitramín ([[EDNA]], Haleit)
 
==== aromatické nitraminynitramíny ====
* trinitrofenylmetylnitramintrinitrofenylmetylnitramín ([[tetryl]])
 
==== heterocyklické nitraminynitramíny a nitrózoamíny ====
* [[hexogén]]
* [[oktogén]]
* cyklotrimetylentrinitrosamincyklotrimetyléntrinitrózoamín ([[TMTN]])
* 2,4,6-trinitro-2,4,6-triazacyklohexanontriazacyklohexanón ([[TNTC]], keto-RDX, oxo-RDX)
 
=== Traskaviny ===
==== soli kyseliny dusíkovodíkovej (azoimidu) ====
* Azid olovnatý, azid strieborný
* azidy halogénov
 
==== organické azidy ====
* Kyanurtriazid
 
==== peroxidy ====
* organické peroxidy
 
==== acetylén a jeho solesoli (acetilidyacetylidy) ====
* AcetilidAcetylid mednýmeďný, acetilidacetylid strieborný
 
==== deriváty aminoguanidinunitridy ====
* Tetranitrid tetrasíry
* [[Tetrazen]], nitrosoguanidin
* Tetranitrid tetraselénu
* nitridy halogénov
* nitridy kovov
 
==== deriváty guanidínu ====
* Nitrózoguanidín
 
==== deriváty tetrazolu ====
* [[Tetrazén]]
* nitrotetrazoláty
* azotetrazoláty
* diazoaminotetrazoláty
 
==== Soli nitrofenolov ====
* pikráty
* nitrorezorcináty
* nitroresorcináty
 
==== komplexné zlúčeniny ====
* komplexné soledusičnany
* komplexné chloristany
* komplexné chlorečnany
 
 
 
=== Nezaradené výbušniny ===
<small>Tieto výbušniny nie som schopný správne chemicky zaradiť </small>
* triaminotrinitrobenzentriaminotrinitrobenzén ([[TATB]])
* hexanitrohexaazaisowurtzitanhexanitrohexaazaizowurtzitán ([[HNIW]], CL-20)
* tetranitrotetraazadifurazanodecalintetranitrotetraazadifurazánodekalín ([[TNDFD]])
* dinitrotetraoxadiazatetracyklododekandinitrotetraoxadiazatetracyklododekán ([[TEX]])
* tetranitroglykoluril (Sorguril, Sorguyl, [[TENGU]], TNGU)
* oktanitrobenzidinoktanitrobenzidín ([[ONBD]])
* polynitrokubány
* polynitrokubany
* 3,3´-diamino-4,4´-azoxyfurazanazoxyfurazán(DAAF)
** tetranitrokuban
* 3,3´-diamino-4,4´-azofurazanazofurazán (DAAzF)
** oktanitrokuban (ONC)
* amóniumdinitramid (ADN)
* 3,3´-diamino-4,4´-azoxyfurazan(DAAF)
* bis-aminotetrazolyl-tetrazinetetrazín (BTATz)
* 3,3´-diamino-4,4´-azofurazan (DAAzF)
* 1,5-diazido-3–nitraza pentanpentán (DANPE)
* ammoniumdinitramid (ADN)
* diazidotrinitroheptán (DATH)
* bis-aminotetrazolyl-tetrazine (BTATz)
* 3,3,1-trinitroazetidintrinitroazetidín (TNAZ)
* 1,5-diazido-3–nitraza pentan (DANPE)
* 2,2',4,4',6,6'-hexanitrostilbenhexanitrostilbén (HNS)
* diazidotrinitroheptan (DATH)
* 3,3,1-trinitroazetidin (TNAZ)
* 2,2',4,4',6,6'-hexanitrostilben (HNS)
 
'''benzofuroxanybenzofuroxány'''
* benzotrifuroxanbenzotrifuroxán (BTF)
* 7-amino-6-nitrobenzodifuroxannitrobenzodifuroxán (AminonitrobenzodifuroxanAminonitrobenzodifuroxán, CL-18)
* 7-amino-4,5,6-trinitrobenzodifuroxantrinitrobenzodifuroxán (CL-17)
* 7-amino-4,6-dinitrobenzofuroxandinitrobenzofuroxán (ADNBF)
* 7-amino-4,5,6-trinitrobenzofuroxantrinitrobenzofuroxán (ATNBF)
 
'''Výbušniny neznámeho (utajovaného?) chemického zloženia'''
=== Ostatné výbušniny ===
* [[Hydrazín]] N<sub>2</sub>H<sub>4</sub> a jeho deriváty
* organické solesoli kyseliny chlórnej, chloristej a chlorečnej
* sirnik dusíku
* selenid dusíku
* komplexné sole
 
=== Výbušné zmesi ====
# zmesi, v ktorých nie je žiadna zložka výbušnina
 
== Parametre pre hodnotenie výbušninvýbušnín ==
Aby bolo možné vzájomne porovnať silu a deštrukčný účinok jednotlivých zlúčenín a výbušných zmesí, je treba exaktne definovať fyzikálne merateľné parametre, podľa ktorých sa bude toto porovnávanie vykonávať. Porovnaním týchto hodnôt môže pyrotechnik pre určitú konkrétnu situáciu vybrať vhodnejšiu z dostupných typov náloží, ktoré má práve k dispozícii.
 
 
=== Výbuchová teplota (t) ===
udáva najvyššiu [[teplota|teplotu]], ktorú dosiahnu plyny vzniknuté výbuchom. Uvádza sa obvykle v °C. Táto hodnota sa pohybuje v rozmedzí 2 500 - 5 000&nbsp;°C, priemyslovépriemyselné trhaviny vykazujú obvykle nižšiu '''t''', vojenské naopak vyššiu. Prakticky je tento parameter dôležitý predovšetkým pre charakterizaciucharakterizáciu banských trhavín pri posudzovaní rizika možného následného výbuchu banských plynov.
 
=== Výbuchová energia (E) ===
udáva, aké množstvo energie sa uvoľní výbuchom 1 kg trhaviny. Uvádza sa v kJ/kg. Bežné priemyslové trhaviny vykazujú '''E''' asi 4 000 kJ/kg, vojensky využívané trhaviny dosahujú hodnôt okolo 6 000 kJ/kg. Uvedený parametrrparameter má význam zvlášť pre porovnávanie trhavín používaných v uzavretých priestoroch.
 
=== DetonačnaDetonačná rýchlosť (D) ===
je rýchlosť šírenia explózie v okamihu výbuchu udávaná v m/s alebo v km/s. Tento parameter úzko súvisí s brizanciou (trieštivosťou) a má základný vplyv na destrukčnédeštrukčné účinky trhaviny. PriemyslovéPriemyselné trhaviny vykazujú '''D''' v rozmedzí 2 000 - 5 000 m/s, vojenské 6 000 - 9000 m/s. Pre porovnanie je detonačná rýchlosť 8 000 m/s približne 24krát vyššia ako rýchlosť zvuku vo vzduchu za bežného [[atmosférický tlak|atmosférického tlaku]].
 
=== Hustota výbušniny (h) ===
je totožná s klasickou fyzikálnou vlastnosťou [[hustota]] udávanú v g/cm<sup>3</sup>. Jej hodnota je závislá na konečnom spracovaní danej výbušniny a pri rovnakej chemickej látke sa môže líšiť podľepodľa toho, či sa jedná o voľne sypané kryštály, liatu substanciu alebo lisovaný materiál.
 
Hustota výbušniny veľmi významne rozhoduje o priebehu výbuchu. Pri prekročení hustoty materiálu nad určitú hranicu dochádza u niektorých výbušnín k poruchám detonácie a výbušnina exploduje len čiastočne alebo vôbec nie. Citlivosť na prelisovanie sa prejavuje výrazne u traskavín, napríklad u traskavej ortuti.
Vzhľadom k tomu, že určenie všetkých uvedených veličín býva zaťažené určitou chybou, ktorá se prejaví v značnej nepresnosti hodnoty B, uskutočnovali sa v praxi pre určovánie brizancie trhavín praktické skúšky.
 
Základnou zkúškou brizancie je skúška brizancie podľa Hessa, ktorá spočívala v meraní deformácie olovených valčekov definovanej veľkosti výbuchom 50 g skúmanej trhaviny v presne určenom priestorovom usporiadanímusporiadaní. Porovnanie výsledkov týchto zkúšok pre jednotlivé trhaviny poskytlo presnejšie určenie ich brizancie než vyššie uvedený teoretický výpočet.
 
== Skúšky výbušnín ==
Priama metóda spočíva v tom, že do definovaného obalu sa predpísaným spôsobom nalaboruje skúšaná výbušnina a predpísaným spôsobom odpáli. Detonačná rýchlosť sa vypočíta z času prechodu detonačnej vlny medzi dvomi bodmi nálože. <br/>
<small> Definovaný obal, určený spôsob - presné znenie podmienok skúšky popisuje norma, ktorú nemám k dispozícii. <br/>
Detonačná rýchlosť, predovšetkým priemyslových trhavín, je závislá na tom, v akom obale je trhavina umiestnená (voľne, papierový obal, ocelováoceľová trubkarúrka...) aké sú rozmery obalu (existuje spodný medzný priemer náložky, v náložke menšieho priemeru niektoré výbušniny vôbec nedotonujúnedetonujú) a ako je do obalu nalaborovaná (lisovanie, odlievanie...). Meracie body sú v určitej vzdialenosti od miesta iniciácie, aby sa detonácia stabilizovala. </small>
 
Nepriama metóda spočíva v porovnaní detonačnej rýchlosti skúšanej výbušniny so známou detonačnou rýchlosťou bleskovice (ktorej detonačná rýchlosť bola stanovená priamou metódou).
Nazýva sa Dautrichova a je definovaná v norme (starej ČSN 66 8066)<br/>
Na skúšku sa použije výbušnina starostlivo nalaborovaná do ocelovejoceľovej trubkyrúrky, tak aby hustota výbušniny bola po celej dĺžke rovnaká. V trubkerúrke sú vo vzdialenosti 30-35cm od seba urobené dva otvory. Miesto iniciácie je minimálne 5 cm od prvého otvoru. Zmeria a zaznamená sa vzdialenosť stredov otvorov ('''a'''). Bleskovica, dlhá 2-2,5 metra sa na oboch koncoch vybaví rozbuškami, tak, aby konce bleskovice tesne priliehali na poistky rozbušiek. Na bleskovici sa určí a označí stred medzi koncami rozbušiek sa presnosťou +/- 0,5 mm. Bleskovica sa uloží a upevní na medený záznamový plech, na ktorom je značka, ktorá sa musí kryť so stredom bleskovice. Zostava sa odpáli. Detonačné vlny postupujú po bleskovici s určitým vzájomným oneskorením a v mieste, kde sa stretnú, urobia na medenom plechu charakteristickú ryhu. Zmeria sa vzdialenosť značky stredu bleskovice a ryhy v mieste stretnutia detonačných vĺn ('''b'''). <br/>
Potom '''D=(a.d<sub>1</sub>) / 2b''' <br/>
kde '''D''' je hľadaná detonačná rýchlosť výbušniny a '''d<sub>1</sub>''' je známa detonačná rýchlosť bleskovice.
==== Skúška pracovnej schopnosti v olovenom valci ====
Nazýva sa aj Trauzlova skúška, skúška v Trauzlovom olovenom valci. (ČSN 66 8064)<br/>
Olovený blok má priemer a výšku 200 mm, je v ňom otvor, s priemerom 25 mm, dlhý 125 mm. Do valca sa umiestni 10 gramov výbušniny a rozbuška. zvyšokZvyšok otvoru sa zasype po okraj jemným kremičitým pieskom.<br/>
Na skúšky rozbušiek a traskavín sa používa aj "malý olovený blok" s priemerom a výškou 100 mm, otvor má priemer 7 mm a dĺžku 55 mm. Umiestňuje sa do neho 1 gram skúšanej traskaviny alebo 1 gram výbušniny iniciovanej azidom olovnatým.<br/>
Po odpálení skúšanej náložky sa zmeria (vodný) objem dutiny, od ktorého sa odpočíta objem pôvodnej dutiny a objem, ktorý vytvorí samotná rozbuška použitá pri skúške. Skúška napodobujenapodobňuje chovanie výbušniny vo vývrte a meria súčasne brizanciu i pracovnú schopnosť výbušniny.
 
==== Skúška pracovnej schopnosti v balistickom mažiari ====
Výbušniny sú látky pomerne nestabilné, ich stabilita so stúpajúcou teplotou klesá. S narastaním teploty dochádza k stále intenzívnejšiemu samovoľnému rozkladu, ktorý prechádza do výbuchu (explozívneho horenia alebo detonácie). Táto teplota býva označovaná ako teplota vzbuchu.<br />
Existuje niekoľko postupov, ako sa teplota vzbuchu meria, najčastestejšie sa robí:
* pomalé zahrievanie vzorky výbušniny, obvykle 1 gramu, s určitou rýchlosťou rastu teploty. Rýchlosť narastania teploty býva 5&nbsp;°C za mínútuminútu [°Cmin<sup>-1</sup>] alebo 20&nbsp;°C za minútu - skúška s pomalším zahrievaním dáva nižšie teploty vzbuchu
* vzorka sa umiestňuje na podložku zahriatu na určitú teplotu a zisťuje sa teplota, pri ktorej dôjde k vzbuchu do určitého časového limitu - obvykle do 5 sekúnd, ale aj do jednej minúty alebo do piatich minút.
 
Anonymný používateľ