Verzia z 04:10, 28. október 2009 upraviť MelancholieBot (diskusia \| príspevky) Boti 34 726 editací d robot Pridal: sr:3 Juno ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:06, 31. október 2009 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d robot Zmenil: sr:3 Јунона; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Planétka \| \| Meno=3 Juno [[~~Image~~Súbor:Juno symbol.svg\|30px\|Old symbol of Juno]] [[~~Image~~Súbor:3 Juno (1).png\|15px\|Other symbol of Juno]] \| Obrázok=Juno.JPG \| Objaviteľ=[[Karl Ludwig Harding]] Riadok 17: \| Stredná anomália=7,879° \| Obežná rýchlosť=17,93 km/[[sekunda\|s]] \| Rozmery=~~290×240×190~~290×240×190 km \| Hmotnosť=3,0×10<small><sup>19</sup></small> [[kilogram\|kg]]{{ref\|Pitjeva2005}} \| Hustota=3,4 g/[[centi\|c]][[kubický meter\|m³]] Riadok 28: \| Teplota=~163 K}} '''3 Juno''' je v poradí tretia objavená [[planétka]] a súčasne je svojimi rozmermi približne siedmym najväčším objektom obiehajúcim medzi dráhami [[Mars]]u a [[Jupiter]]a, teda v oblasti [[Hlavné pásmo planétok\|hlavného pásma planétok]]. Tvorí asi 1,2~~ ~~ % hmotnosti všetkých planétok vo vnútornej časti [[Slnečná sústava\|slnečnej sústavy]]. == Pôvod mena == Planétka 3 Juno nesie meno [[rímska mytológia\|rímskej bohyne]] [[Juno (bohyňa)\|Juno]], najvyššej rímskej bohyne, ochrankyne žien a neskôr celého Ríma, manželky [[Jupiter (boh)\|Jupitera]]. == História == Planétku objavil na Schröterovej hvezdárni v [[Lilienthal]]e blízko [[Brémy\|Brém]] [[Nemecko\|nemecký]] astronóm [[Karl Ludwig Harding]] [[1. september\|1. septembra]] [[1804]], v čase, keď toto observatórium spravoval. Hvezdáreň, založená Schröterom v roku [[1782]], patrila a bola financovaná [[Spojené kráľovstvo\|britským]] panovníkom [[Juraj III. (Veľká Británia)\|Jurajom III.]] Riadok 40: Prakticky až do polovice 19. storočia bola ešte považovaná za planétu a dostala dokonca aj grafický symbol (pozri hore v tabuľke). Ani objav ďalších planétok na tom nič nezmenil. Až v 50. rokoch 19. storočia, keď objavov planétok rýchlo pribúdalo, začala byť spolu s ostatnými podobnými telesami považovaná iba za planétku. Juno bola vôbec prvou planétkou, pri ktorej bol pozorovaný zákryt hviezdy. [[19. február]]a [[1958]] preletela pred hviezdou BD +6° 808 (iné označenie SAO 112328) [[hviezdna veľkosť\|zdanlivej hviezdnej veľkosti]] 9,2<sup>m</sup> v [[súhvezdie Orión\|súhvezdí Orión]] a tento jav trvajúci iba 7,2 sekundy pozorovali [[Per Ake Bjorklund]] a [[Svend Aage Müller]] blízko mesta [[Malmö]] vo [[Švédsko\|Švédsku]]. Z jediného merania sa však nedal určiť ani tvar, ani priemer planétky. To sa podarilo až pri pozorovaní zákrytu hviezdy SAO 144080 (čiže HIP99050), pozorovaného [[19. júl]]a [[1978]] v [[Izrael]]i Y. Shefferom a A. Lerrerom, keď boli zistené rozmery približne [[elipsa\|eliptického]] priemetu telesa na nebeskú sféru 244 ~~×~~× 221 km. Z celkom 18 miest na území [[Spojené štáty\|USA]] bol [[11. december\|11. decembra]] [[1979]] pozorovaný zákryt ďalšej hviezdy SAO 115946 (HIP38054). V tomto prípade vyšli zdanlivé rozmery elipsy na 289,6 ~~×~~× 249.5 km. Zákryty [[15. júl]]a [[1990]], [[24. máj]]a [[2000]] a [[20. júl]]a [[2004]] nepriniesli nič nové; určili iba horný limit na najmenší rozmer planétky 195,6 km. Zatiaľ najdokonalejší prehľad o tvare, rozmeroch a spektrálnych vlastnostiach tohto telesa prinieslo v roku [[1996]] jeho sledovanie tímom vedcov, vedeným astronómkou Sallie Baliunasovou, historickým dvojapolmetrovým Hookerovým ďalekohľadom na observatóriu na Mt. Wilson, vybaveným adaptívnou optikou. == Opis objektu == Aj keď je Juno relatívne veľkou planétkou a jej albedo je mimoriadne vysoké (pohybuje sa od 0,23 do 0,42), vzhľadom na to, že sa k Zemi môže priblížiť najviac na 1,03 [[astronomická jednotka\|astronomických jednotiek (AU)]] tj. na 154 mil. km, môže v čase optimálnej opozície dosiahnuť iba zdanlivú hviezdnu veľkosť 7,5<sup>m</sup>, čo vylučuje možnosť spozorovať ju voľným okom. Stačí však aj malý ďalekohľad, prípadne trieder, aby planétka mohla byť pozorovaná. Táto planétka rotuje prográdne, t.j. v rovnakom smere, ako obieha okolo Slnka. Jej otočenie okolo osi trvá niečo viac ako 5 hodín. Stredná povrchová teplota je 163 K, teda +20 ~~°~~°C. === Vzhľad planétky === Zhrnutie všetkých zákrytových pozorovaní vedie k záveru, že ide o veľmi nepravidelné teleso, približne v tvare blížiacom sa trojosému [[elipsoid]]u (jeho rozmery sú uvedené v tabuľke vpravo). Jeho povrch zatiaľ nebol pozorovaný dostatočne podrobne na zistenie nejakých rozlíšiteľných útvarov, s výnimkou veľkej tmavšej oblasti s priemerom približne 100 km, ktorá je interpretovaná ako geologicky relatívne mladý [[impaktný kráter]], obklopený vyvrhnutými horninami (ejekta). === Geológia planétky === Na základe spektroskopických meraní patrí do triedy [[planétka typu S\|planétok typu S]], teda [[kremičitan\|silikátových]], ktoré môžu byť zdrojom obyčajných [[chondrit]]ov, [[meteorit]]ov obsahujúcich [[železo\|železité]] kremičitanové [[minerál]]y, ako sú [[olivín]]y a [[Skupina pyroxénu\|pyroxény]]. Riadok 61: Naopak vysoká hustota a mimoriadne vysoké albedo svedčia aspoň o čiastočnej diferenciácii tohto telesa. == Prieskum planétky == Planétka Juno nebola doteraz skúmaná žiadnou [[kozmická sonda\|kozmickou sondou]] a ani sa žiadna taká expedícia neplánuje. Riadok 67: * [http://neo.jpl.nasa.gov/cgi-bin/db_shm?des=Juno Asteroid (3) Juno. - NEO page. NASA/JPL] ({{eng icon}}, nákres dráhy) * [http://hamilton.dm.unipi.it/cgi-bin/astdys/astibo?objects:Juno;main (3) Juno. - NeoDys] ({{eng icon}}, elementy dráhy a iné dáta) * [http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?bibcode=2004cosp.meet.2014P&db_key=AST&data_type=HTML&format=&high=43a5c7f7b426048 PITJEVA, E. V. ''Estimations of Masses of the Largest Asteroids and the Main Asteroid Belt From Ranging to Planets, Mars Orbiters And Landers'']. ''Solar System Resarch'', Vol. 39, s. 176 (2005). {{eng icon}} * [http://www.psi.edu/pds/archive/astdata04/simps04/diamalb.tab Supplemental IRAS Minor Planet Survey]. {{eng icon}} * [http://www.rni.helsinki.fi/~mjk/IcarPIII.pdf KAASALAINEN, M. et al. ''Models of Twenty asteroids from photometric data''], ''Icarus'', Vol. 159, p. 369 (2002). * GAFFEY, M. J. ''Mineralogical variations within the S-type asteroid class'', ''Icarus'', Vol. 106, s. 573 (1993). {{eng icon}} * LIM, L. F. et al. ''Thermal infrared (8-~~13μm~~13μm) spectra of 29 asteroids: the Cornell Mid-Infrared Asteroid Spectroscopy (MIDAS) Survey''. ''Icarus'', Vol. 173, s. 385 (2005). {{eng icon}} * [http://cfa-www.harvard.edu/press/pr0318image.html BALIUNAS, S. et al. ''Multispectral analysis of asteroid 3 Juno taken with the 100-inch telescope at Mount Wilson Observatory'']. ''Icarus'', Vol. 163, s 135 (2003). {{eng icon}} * [http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?bibcode=1981AJ.....86..306M&db_key=AST&data_type=HTML&format=&high=434a86a7df02503 MILLIS, R. L. et al. ''The diameter of Juno from its occultation of AG+0~~°~~°1022'']. ''The Astronomical Journal'', Vol. 86, s. 306 (1981). {{eng icon}} * [http://aa.usno.navy.mil/hilton/ephemerides/asteroid_ephemerides.html HILTON, James L. ''U.S. Naval Observatory Ephemerides of the Largest Asteroids'']. ''The Astronomical Journal'', Vol. 117 s. 1077 (1999). {{eng icon}} * [http://www.psi.edu/pds/archive/spin.html NASA ''Spin Vectors'']. Planetary Data System asteroid data sets. {{eng icon}} * [http://cfa-www.harvard.edu/press/pr0318.html ''Asteroid Juno Has A Bite Out Of It'']. ''Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics Press Release:'' Release Number 03-18, 6. 8. 2003. {{eng icon}} Riadok 120: [[ru:3 Юнона]] [[sl:3 Juno]] [[sr:3 ~~Juno~~Јунона]] [[sv:3 Juno]] [[uk:3 Юнона]]

3 Juno: Rozdiel medzi revíziami