Boiótia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: ro:Beoţia |
d robot Zmenil: hr:Beocija; kozmetické zmeny |
||
Riadok 1:
[[
'''Boiótia''' ([[Gréčtina|gr.Βοιωτία]]; po slovensky historicky aj '''Bojócia''' alebo
{{Šablóna:Bezzdroja}}
== Dejiny ==
[[
Podľa gréckej mytológie vládol v Tébach kráľ Deukalión, ktorý bol otcom slávneho Helléna, zakladateľa gréckeho (helénskeho) národa. V skutočnosti však prišli [[Gréci]] do Boiótie okolo r. 1800 pred Kr. Bol to grécky kmeň Achájcov. Achájci sa tu pomiešali s pôvodným, tiež gréckym obyvateľstvom Boiótie, s protogréckymi kmeňmi nazývanými Mykénčania. V 8 stor. pred Kr. sa tu vytvára tradičná grécka antická kultúra, neskôr mestské štáty (poleis). Na juhu od Boiótie, v [[Atika|Atike]] boli usadení iónski Gréci. V Boiótií sa nachádzala aj slávna antická veštiareň v meste Delfy, ktorá bola najslávnejšia veštiareň v starovekom svete. Jej antická podoba bola kruhová budova, typickejšia neskôr snáď pre Rimanov. Boiótia bola teda krajom kultúry a tiež jednou z gréckych základní, pre kolonizáciu okolitého Stredomoria. Boli tu aj iné slávne antické mestá, ako Chaironeia, Thespiai, Parnasos, Téby či Plataiai. V r. 479 pred Kr. tu slávny spartský kráľ Leonidas pri Termopilskom priesmyku statočne padol proti perzskej presile. Gréci pri Plataiách úplne zničili perzskú flotilu. Hovorilo sa tu achájskym dialektom starogréčtiny. V čase Aténsko-spartskej vojny bola Boiótia na strane Sparťanov. V ďalšej gréckej občianskej vojne porazil macedónsky kráľ Filippos a jeho syn Alexander Veľký v r. 338 pred Kr. južné grécke štáty pri Chaironei, a tak sa Boiótia stáva súčasťou zjednoteného Grécka pod vládou štátu Macedónia. Potom Alexander zničil mesto Téby, lebo tu povstali proti dominancii Macedónie nad ostatným Gréckom. Po Alexandrovej smrti patrila Boiótia do Aitólskeho spolku nezávislých gréckych štátov. Po Rímsko-macedónskej vojne sa však celé Grécko (okrem Atén a Sparty) dostáva do [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]] a tu ostáva až do r. 395 po Kr. Boiótia, ako kraj Rímskeho svetového impéria zohral dôležitú úlohu, keď tu rímsky generál a neskorší diktátor Cornelius Sulla porazil vojská gréckeho [[Pontos|pontského]] kráľa Mithridata tiež pri Chaironei, ktorý chcel ovládnuť Grécko. V r. 48 pred Kr. tu Caesar v bitke pri Chaironei porazil svojho oponenta Gnaea Pompeia, a tak sa stal diktátorom. Boiótia patrila pod správu senátnej provincie Achaia. Kraj sa tešil veľkej sláve a rozmachu vďaka svojej starodávnej histórií a delfskej veštiarni. V tomto období niektorí Gréci prestúpili na kresťanstvo. Pokoj nastal až v 3. stor., kedy Rímska ríša prežívala veľkú krízu. Vtedy sa cez Boiótiu prehnali kmene [[Góti|Gótov]], ktorí prešli cez nikým nechránené Termopily, porazili slabý odpor miestnych obyvateľov a zničili mesto Téby. Potom nastal pokoj do 4 stor., kedy kraj vydrancovali [[Vizigóti]] pod vedením [[Alarich
== Dnes ==
Dnes sa význam Boiótie opäť navrátil, vďaka početným starogréckym pamiatkam, ktoré lákajú turistov. Boiótia má dva jazyky, väčšina obyvateľov hovorí novogrécky, obyvatelia na juhu však rozprávajú albánskym jazykom Arvanitov. Žije tu okolo 140 000 ľudí. Najvýznamnejšie moderné mestá sú tu [[Livadia]]na severe, ktorá je hlavným mestom kraja, ďalej [[Arachova]], Dervenochoria, Kyriaki a tiež Thiva (Téby), ktorá je známa ako mesto trhovísk.
== Známi Boiótčania ==
* [[Hesiodos]] - starogrécky spisovateľ
* [[Plutarchos]] - starogrécky historik
* [[Narkissos]] - bájna postava
* Charis Alexiu - novogrécka speváčka
Riadok 36:
[[fr:Béotie]]
[[he:בויאוטיה]]
[[hr:
[[hu:Boiótia]]
[[it:Beozia]]
|